Afinitor

Afinitor je liek, ktorý sa neužíva v bežnej medicíne. Patrí totiž medzi silné imunosupresíva, čo sú lieky tlmiace imunitný systém. Účinnou látkou je zlúčenina everolimus.

Princíp lieku Afinitor

Everolimus účinkuje na molekulárnej úrovni a tlmí bunkové delenie.

Výsledkom je znížená aktivita imunitného systému a účinok proti niektorým nádorovým chorobám.

Niektoré lieky obsahujúce everolimus sa využívajú ako imunosupresíva, iné v terapii rakoviny.

Použitie

Afinitor sa používa na liečbu pokročilého karcinómu prsníka s pozitivitou hormonálnych receptorov u postmenopauzálnych žien, u ktorých iné druhy liečby (tzv. „nesteroidnými inhibítormi aromatázy“) už na chorobu neúčinkujú.

Podáva sa spolu s liekom nazvaným exemestán, steroidným inhibítorom aromatázy, ktorý sa používa na hormonálnu protinádorovú liečbu.

Taktiež sa používa na liečbu pokročilých nádorov označovaných ako neuroendokrinné nádory, ktoré majú pôvod v podžalúdkovej žľaze (pankrease).

A pri pokročilej rakoviny obličiek (pokročilý karcinóm obličkových buniek), keď iné druhy liečby (takzvaná „liečba zameraná na VEGF“) nepomohli zastaviť ochorenie.

Podávanie

Afinitor sa vyrába v podobe tabliet o sile 2,5-10 miligramov. U dospelého človeka sa obvyklá denná dávka pohybuje okolo 10 miligramov, v mnohých prípadoch však musí byť redukovaná.

Liek smú predpisovať iba lekári dobre oboznámení s problematikou terapie nádorových chorôb. Užívať liek bez vedomia lekára, či v iných ako ním predpísaných dávkach je extrémne nebezpečné.

Afinitor je vhodné užívať každý deň v rovnakom čase, vždy buď s jedlom, alebo bez jedla. Je nutné sa vyhýbať grepom a grepovej šťave počas liečby.

Liek sa nemá používať u detí alebo dospievajúcich (vo veku menej ako 18 rokov). Liek sa neodporúča tehotným a dojčiacim ženám. Môže poškodiť nenarodené dieťa a dojčené dieťa.

Nevýhody

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Afinitor môže mať celý rad nežiaducich účinkov, ktorých riziko rastie pri prekročení bezpečnej koncentrácie preparátu v krvi.

Výrazným problémom je zvýšené riziko infekcií vplyvom oslabenej imunity. Liek môže poškodiť kostnú dreň a spôsobiť poruchy tvorby červených (vznik anémie) a bielych krviniek a krvných doštičiek.

Ďalšie možné nežiaduce prejavy zahŕňajú tráviace ťažkosti, psychické poruchy (hlavne nespavosť), pískanie v ušiach, zvýšenie pečeňových testov, vznik vysokého tlaku, vyrážky, svrbenie kože a mnohé ďalšie.

V kombinácii s ďalším imunosupresívami môže ľahko spôsobiť poškodenie tkaniva obličiek s možnosťou rozvoja akútneho alebo chronického zlyhávania obličiek.