Majorán záhradný
Latinsky: Majorana hortensis
Česky: Majoránka záhradní
Ľudovo: Majoránka
Čeľaď: Hluchavkovité
Charakteristika rastliny
Majorán záhradný je jedno až dvojročná sivozelená bylina vysoká 10 až 30 cm, s rozkonárenými stonkami. Stonkové listy sú protistojné, krátkostopkaté, vajcovité, celistvookrajové.
Z pazúch listeňov vyrastajú stopkaté paprasleny drobných ružových alebo bielych pyskovitých kvetov ktoré majú listeňovitý kalich a tyčinky vyčnievajúce z koruny. Plody sú štyri svetlohnedé tvrdky.
Výskyt a pestovanie
Majorán záhradný pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie. Pestuje sa v celej Európe, v Amerike a na Blízkom východe. U nás sa pestuje na poliach alebo v záhradkách. Majorán možno kúpiť aj v obchode ako obľúbenú a vyhľadávanú koreninu.
Zber a úprava
Zberá sa vňať s kvetmi a suši sa vo zväzkoch v tieni a prievane alebo v umelých podmienkach pri teplote do 40 °C. Po vysušení sa koncové časti s kvetmi rozdrvia tak, ako ich poznáme vo forme koreniny. Suchá droga má sivozelenú farbu.
Účinné látky
Hlavnou terapeutickou zložkou majoránu je silica, ktorá pôsobi povzbudzujúco, neskôr mierne narkoticky. Okrem silice obsahuje triesloviny, horčinu a vitamín C.
Majorán záhradný a jeho liečivé účinky na:
- rozčúlenie
- stres
- nespavosť
- nepokoj
- migréna
- pocit slabosti
- „nešťastná láska“, neopätovaná zamilovanosť
- problémy pri menštruácii, ťažká menštruácia
- plynatosť
- materské mlieko – posilňuje tvorbu (laktáciu)
- zlepšuje trávenie
- zlepšuje činnosť žalúdka
- rany kože
- nádcha
- astma
- prechladnutie
Použitie
Majorán záhradná možno liečebne využiť aj ako koreninu v polievke, šaláte alebo inej strave. Do jedla sa pridáva až po uvarení, aby sa účinné látky nezničili teplom.
Zápar (čaj)
Ak chceme majorán záhradný použiť na zápar, tak sa zvyčajne používa jedna čajová lyžička drogy na pohár horúcej vody. Pije sa dvakrát denne. Zápar s takouto koncentráciou je vhodný aj na vonkajšie použitie, ale môže sa použiť aj silnejší.
Čajová zmes proti stresu
Hlavné zložky zmesi sú vňať majoránu, medovky a ľubovníka. Môže sa pridať aj koreň valeriány, vňať levandule a kvet prvosienky.
Dve polievkové lyžice zmesi sa zalejú pol litrom horúcej vody a nechajú sa 15 minút lúhovať. Pije sa dvakrát denne.
Majoránkový olej
Fľašu naplníme čerstvými lístkami majoránky, zalejeme olejom a necháme 10 dní na teplom mieste. Postihnuté miesto najskôr natrieme majoránkovým olejom, potom priložíme lístky skorocelu a obklad obviažeme. Olej pomáha na poranenia, rezné rany, bodnutie hmyzom.
Majoránková masť
Majoránku vymiešame pol napol s vyškvareným sadlom. Nasledujúci deň sadlo prepustíme a cez husté plátno prefiltrujeme zelenkavý tuk, do ktorého možno pridať majoránkovú, borovicovú alebo jalovicovú silicu v pomere jedna kvapka na 1 dkg masti.
Zaujímavosti:
- Majorán má charakteristickú vôňu a chuť, ťažko porovnateľnú s inými koreninami. Tí, ktorí majú majorán radi, používajú ho takmer do všetkých jedál a nevedia si bez neho slovenskú kuchyňu ani predstaviť. Používa sa aj na prípravu viacerých polievok, pečených mäsových jedál, hydiny, ale aj strukovín a pod. Sú však aj takí, ktorým chuť majoránu ako koreniny v strave nechýba, alebo priam prekáža a poznajú ho azda iba v jednej z variant zemiakových polievok. Tejto druhej skupine ostáva na zváženie, či využiť liečivé účinky majoránu v zápare či v čaji, alebo si naň zvyknúť v jedlách.
- Podobne ako majorán sa používa aj voľne rastúci pamajorán obyčajný (Origanum vulgare).
- V antickom Grécku vysievali majorán záhradný na hroby svojich blízkych, pretože verili, že to zosnulým prinesie večný pokoj a šťastie.
- V antickom Ríme aj v Grécku sa vili vence z majoránu pre novomanželov ako symbol lásky, cti a šťastia.
- Hipokrates vo svojich dielach píše o niekoľkých medicínskych využitiach majoránu.
- V starom Egypte sa majorán ako jedna z bylín podieľal na procese balzamovania.