Popáleniny
Popáleniny sa radia medzi závažné úrazy. Nejde len o klasické popálenie ohňom, možno k nim zaradiť aj obareniny, popáleniny chemikáliami a vážnejšie úrazy elektrickým prúdom. Aké stupne popálenín poznáme? Je liečba náročná a bolestivá? Všetko potrebné sa dočítate z nasledujúceho článku.
Prejavy popálenín
U popálenín rozlišujeme stupeň a rozsah.
Rozsah uvádzame v percentách popálenej plochy, ktorý vypočítame z pravidla deviatich percent – zo 100% povrchu tela predstavuje hlava 9%, hrudník s bruchom 18%, chrbát 18%, jedna horná končatina predstavuje 9%, jedna dolná končatina 18% a genitálie predstavuje 1 %.
Podľa tiaže a hĺbky poškodenia rozoznávame popáleniny I-IV. stupňa.
I. Stupeň
Prvý stupeň je najmenej závažný. Popálená koža je začervenaná, bolestivá, ale pomerne rýchlo sa hojí bez trvalých následkov.
II. Stupeň
Pri tomto stupni je koža už poškodená viac. Na popálenom mieste vznikajú pľuzgiere. Bolestivosť je vyššia ako u prvého stupňa a doba hojenia je dlhšia.
III. Stupeň
Pri treťom stupni je koža už ťažko poškodená.
Paradoxne je toto štádium bezbolestné, pretože boli zničené nervové zakončenia v koži. Hojenie prebieha niekoľko mesiacov a vznikajú početné jazvy.
IV. Stupeň
Štvrtý stupeň sa udáva len v niektorých klasifikáciách a znamená totálne zničenie až zuhoľnatenie kožného krytu aj hlbšie uložených tkanív.
Akútna popálenina sa prejavuje najmä prudkou bolesťou. Pri rozsiahlejších popáleninách je možný rýchly rozvoj šokového stavu.
Čiastočne je to dané celkovou záťažou celého organizmu, neznesiteľnou bolesťou a čiastočne stratami tekutín popálenými plochami.
U rozsiahlych hlbokých popáleninách môže bolesť pomerne skoro ustať. Ako už bolo povedané vyššie, ide o dôsledok odumretia nervových vlákien v koži. Popáleným plochám sa tiež strácajú bielkoviny a potom dochádza k nedostatku bielkovín v tele.
Prevencia
Je potrebné zabrániť kontaktu s otvoreným ohňom a horúcimi tekutinami. To druhé platí najmä pre malé deti, ktoré na seba často prevrátia vrelé nádoby zo stola.
Liečba popálenín
Pri prvej pomoci je nutné popáleného uhasiť, prípadne dostať z priameho kontaktu s horľavinou. Pri obarení tekutinou je vhodné rýchlo zložiť poliaty odev.
Popáleniny I. a II. stupňa je vhodné chladiť v prúde chladnej vody.
Popálené miesto možno sterilne prekryť, nesmie sa násilím strhávať akejkoľvek priškvarené časti oblečenia, pľuzgiere by sa nemali prepichovať a do popálených miest sa nesmú aplikovať žiadne lieky vo forme prášku alebo masti.
U rozsiahlych popálenín je nutný rýchly prevoz do špecializovaných popáleninových centier. V prvých fázach je nutné tlmiť bolesť, zaistiť žilové vstupy a dýchacie cesty (môže byť potrebná intubácia a umelá pľúcna ventilácia).
Rozvoju šoku bránime udržiavaním dostatočného krvného tlaku pomocou vnútrožilového podávania infúzií. Li
ekmi sú aj vnútrožilovo podávané antibiotiká ako prevencia bakteriálnej infekcie. Zničená popálená koža prestane byť obrannou hrádzou a mikroorganizmy môžu skrz nej preniknúť do tela. Z dlhodobejšieho hľadiska nastupujú na scénu plastickí chirurgovia, ktorí pomocou chirurgických zákrokov a transplantácií minimalizujú kozmetické defekty.
Zázraky síce nedokážu, ale dobrý kozmetický efekt s čo najväčším zachovaním funkcie postihnutých tkanív je v dnešnej modernej medicíne možný.
Pri rozsiahlych popáleninách spojených s kozmetickými defektami je mnohokrát treba aj pomoc psychológov či psychiatrov. Pri bojových horľavých látok charakteru napalmu sa s tým počíta.
Napalm preto po použití pevne priľne na kožu, vpáli sa do hĺbky a poliatie takého miesta vodou nemá prakticky žiadny efekt.
Z toho dôvodu bude obeť napalmového útoku ťažko popálená, aj keby skočila do vody. Popáleniny tekutými bojovými horľavinami patria preto medzi najzávažnejšie.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/popaleniny
Použité zdroje: základné zdroje textu