Postup resuscitácie prvá pomoc

Aký je presný postup resuscitácie a čo treba robiť? Pred tým než začnete vykonávať resuscitáciu, presvedčte sa o tom, či ju človek naozaj potrebuje.

Rozlišujeme 3 základné životné funkcie: vedomie, dýchanie a srdcová činnosť. Pri strate jednej alebo viacerých týchto funkcií postihnutá osoba potrebuje vašu pomoc.

Ak sa človeku v bezvedomí rýchlo nepomôže tak pomerne rýchlo môže prestať dýchať a následne prestáva fungovať aj srdcová činnosť.

Čo robiť pri resuscitácií?

1) Zistiť vedomie

Postihnutého oslovíme a sledujeme jeho reakciu, môžeme použiť jednu z fráz: \“Pane/Pani je vám dobre\“? alebo \“Pán/Pani ste v poriadku?\“.

Ak nereaguje môžeme osobu chytiť za ramená a ľahko s ňou zatriasť alebo jej skúsiť \“poťukať\“ na čelo (to by danú osobu malo prebrať aj zo silného spánku). Ďalšou alternatívou ako prebrať spiacu osobu je bolestivý podnet napr. uštipnutie.

2) Pátranie po život ohrozujúcim zraneniach

Teraz osobu prezrieme a sledujeme či niekde masívne nekrváca. Následne obnažíme hrudník (pri nepriamej masáži srdca by sme to aj tak urobili) a hľadáme pneumotorax. Ak sme odhalili nejaké závažné zranenie ošetríme ho a hneď potom voláme záchranku (155), ostatné poranenia necháme na neskôr.

3) Zaistenie dýchacích ciest

Hlavu zatiaľ nezakláňame, ale iba otvoríme ústa postihnutého a vyberieme z nich čokoľvek čo by pri následnom záklone hlavy mohlo zapadnúť hlbšie a upchať tak dýchacie cesty.

Hľadáme najmä žuvačky, cukríky alebo veľké kusy jedla, v každom prípade zistíme či postihnutý nemá zubnú protéz a vyberieme je tiež!

Ak je ústna dutina zaistená musíme postihnutému čo najviac zakloniť hlavu (toto však nevykonávame ak máme podozrenie na poškodenie chrbtice!). Tým sa spriechodnia dýchacie cesty a eliminujeme nebezpečenstvo udusenia zapadnutím koreňom jazyka.

4) Zistenie dýchania

Dýchanie zisťujeme troma zmyslami: zrakom (pohľadom), sluchom (počúvaním) a hmatom. Vykonáme to tak, že svoju tvár dáme tesne pred ústa postihnutého.

V tejto polohe pohľadom sledujeme hrudník raneného či vykazuje dýchacie pohyby. Počúvaním sa snažíme zachytiť dýchacie zvuky a snažíme sa ucítiť vydychovaný vzduch postihnutého na svojej tvári.

5) Ak postihnutý

Dýcha:

Ak postihnutý dýcha je tu určitá istota, že mu aj srdce funguje a tepe. V tom prípade ho uložíme do stabilizovanej polohy a kontrolujeme životné funkcie.

Ak nedýcha:

Ak postihnutý nedýcha neznamená to, že mu aj netepe srdce. Preto zistíme či je zachovaná srdcová činnosť.

U ľudí v bezvedomí sa toto zisťuje na krku a to tak, že si na krku nájdeme špičku štítnej chrupavky (ľudovo tzv. adamovo jablko) a na boku tejto chrupavky prstami zídeme do akejsi priehlbiny, kde by sme mali cítiť tep. Teraz je tiež tá najneskoršia chvíľa, kedy treba volať záchranku (155)!

6) Srdcová činnosť funguje a dotyčný nedýcha:

Vykonávame iba umelé dýchanie a to tak, že po prvýkrát vykonáme 2 vdychy a po tých už len 1x vdych raz za 5 sekúnd.

Srdcová činnosť nefunguje a dotyčný nedýcha:

Vykonávame kardiopulmonálnu resuscitáciu.

7) Stabilizovaná poloha + kontrola základných životných funkcií každú minútu

Po obnove životných funkcií postihnutého dáme do stabilizovanej polohy.

Nezabudnite, že mozog začína odumierať po troch minútach, preto by ste s resuscitáciou mali začať čo najskôr. Nie je čas na dlhé premýšľanie alebo na zdržovanie sa zbytočnosťami.

Aj telefonát by mal byť čo najkratší, ale ak zdôrazníte, že sa práve chystáte resuscitovať, nebudú vás dlho zdržovať.