Slnečnica hľuznatá (topinambur)

Latinsky: Helianthus tuberosus
Česky: Slunečnice obecná
Ľudovo: Slniečko
Čeľaď: Astrovité

Charakteristika rastliny slnečnica hľúznatá

Nazýva sa aj topinambur a je blízkym príbuzným slnečnice. Táto bylina dosahuje výšku až 300 cm a jej mocná priama drsná stonka vyrastá na jar z podzemnej hľuzy. Stonkové listy sú zväčša protistojné, stopkaté, vajcovité, až 25 cm dlhé a 10 cm široké, drsné.

Na vrchole stonky sa na jeseň vytvorí úbor s priemerom 4 – 8 cm, zložený zo žltých kvietkov. Súkvetie má v terči plodné rúrkovité a na obvode neplodné jazykovité kvety. V našich podmienkach sa nevyvíjajú semená, pretože bylina kvitne veľmi neskoro a jej nadzemná časť zmrzne.

Výskyt a pestovanie

Slnečnica hľuznatá pochádza zo Severnej Ameriky, odkiaľ sa rozšírila do Strednej a Južnej Ameriky, Európy, Ázie aj Austrálie ako pestovaná rastlina. V strednej Európe na viacerých miestach splanela a siala sa inváznou burinou, ktorá sa hľuzami rýchlo rozmnožuje a v niektorých oblastiach zatláča pôvodnú vegetáciu.

Ako výživná a kŕmna rastlina sa pestuje pre hľuzy na poli aj v záhradách. Hľuzy sa vysádzajú skoro na jar. Nové hľuzy sa utvárajú v júli a v auguste.

Ak sa na konci vegetácie nevyberú z pôdy, dobre prezimujú a na jar z nich vyrastú nové rastliny. Z púčikov na rozkonárených hľuzách môže vyrastať viac rastlín.

Účinné látky

Hľuzy rastliny s názvom slnečnica hľuznatá obsahujú takmer 80 % vody, 17 % sacharidov, 2,5 % proteínov, malé množstvo lipidov, vápnik, draslík a železo, vitamíny A a C a iné. Sacharidy sú zastúpené najmä rezervným polysacharidom fruktózového typu – inulínom.

Slnečnica hľuznatá a jej liečivé účinky na:

• detoxikácia
• choroby prínosových dutín
• bronchitída
• reumatoidná artritída
• parodontóza
• žlté zuby fajčiarov
• zlý stav ďasien
• vačky na ďasnách

Použitie

Čerstvé hľuzy

Vyberú sa z pôdy na jeseň po vyschnutí nadzemnej časti rastlín alebo na jar pred vypučaním nových stoniek. Po očistení a postrúhaní nahrubo sa môžu použiť do šalátu. Chutné sú s cibuľou po ochutení zvyčajnými zálievkami. Obľúbené sú aj placky z jemne postrúhaných hľúz, osolených a zmiešaných s postrúhanou cibuľou a múkou. Opražia sa na malom množstve oleja.

Varené hľuzy

Chutia ako sladšie zemiaky. Vhodné sú najmä do cesta namiesto zemiakov.

Sušené hľuzy

V niektorých krajinách sa už pripravujú aj priemyselne. Po napučaní vo vode pokryjú celoročnú potrebu diabetikov.

Tinktúra

5 lyžíc čerstvého slnečnicového kvetu zalejeme 125 g liehu a necháme 14 dní na tmavom, chladnom mieste. Potom výsledok precedíme a vylisujeme. Užívame trikrát denne 30 kvapiek s vodou ako liek proti horúčke a na povzbudenie apetítu.

Zaujímavosti:

• Slnečnica hľuznatá sa dostala do Európy v 17. storočí. Jej pestovanie sa rozšírilo najmä vo Francúzsku, ale aj v strednej Európe, najviac v 18. storočí a začiatkom 19. storočia. Odvtedy sa jej hľuzy využívajú aj ako krmivo pre lesnú zver.
• V súčasnosti rastie záujem o slnečnicu nielen pre jej výživné a liečebné vlastnosti, ale aj pre .
• Je to lepší spôsob ako chemické bielenie zubov.