Helicobacter pylori
Helicobacter pylori [Helikobakter pylori] je zaujímavá baktéria, za ktorej výskum bola udelená Nobelova cena. Jedná sa o tyčinkový mikroorganizmus, ktorý je schopný odolávať aj veľmi nepriaznivému vonkajšiemu prostrediu. Preto sa nemožno čudovať, že ho nachádzame vo vnútri žalúdka, kde je schopný prežiť pôsobenie kyseliny chlorovodíkovej. Do značnej miery mu v tom pomáha enzým ureáza, ktorý štiepi močovinu na zásadité produkty, ktoré neutralizujú žalúdočnú kyselinu v okolí Helicobactera.
Je to baktéria veľmi rozšírená a predpokladá sa, že ňou trpí až 50% našej populácie. Väčšinou je jeho nosičstvo bezpríznakové, niekedy však môže spôsobovať rôzne choroby tráviaceho traktu.
Prejavy Helicobacter pylori
S prítomnosťou Helicobactera môžu byť spojené zápalové zmeny žalúdočnej sliznice, vznik žalúdočných vredov, niektorých foriem rakoviny žalúdka a určitého typu lymfómu. Lymfóm je zhubný nádor z lymfatického tkaniva.
Helicobacter pylori je spojený z tzv. MALT lymfómom, ktorý vzniká z lymfocytov žalúdočnej sliznice. Prognóza tohto typu lymfómu je našťastie veľmi dobrá.
Diagnostika
Pri podozrení na prítomnosť Helicobactera máme viac možnosti diagnostiky. Pri gastroskopii môžeme odobrať drobnými klieštikmi vzorku sliznice z dolnej časti žalúdka a v nej sa potom Helicobacter preukáže buď rýchlym ureázovým testom (CLO test), alebo priamo v mikrobiologickom laboratóriu.
Rýchly ureázový test pomáha takmer okamžite detegovať prítomnosť bakteriálnej ureázy v získanej vzorke vďaka zmene farby pridaného reagenčného činidla.
Prítomnosti ureázy využíva aj dychový test. Pri dychovom teste pacient vypije ochutený roztok močoviny (nie moču!) so špeciálne označeným uhlíkom a po určitej dobe potom dýchne do špeciálneho prístroja.
Ak je helicobacter pylori v žalúdku prítomný, močovinu rozštiepi za vzniku oxidu uhličitého (CO2), ktorého značený uhlík vo vydýchnutom vzduchu prístroj detekuje.
Ďalšou nepriamou možnosťou, ako vyšetriť (ne) prítomnosť Helicobactera po preliečení antibiotikami (pozri. nižšie), je vyšetrenie stolice na prítomnosť bakteriálneho antigénu.
Liečba
Zásadná je otázka, či nájdeného Helicobactera liečiť, alebo nie.
Stále v tom nie je úplne jasno, ale v zásade možno povedať, že pri preukázaní zápalových zmien v žalúdku, alebo pri náleze vredov liečime zisteného Helicobactera vždy.
Liečba sa vykonáva blokátorom protónovej pumpy v kombinácii s antibiotikami – obvykle Amoksiklav a Klaritromycín.
Na preliečenie sa však nesmieme pozerať ako na raz a navždy hotovú vec – pacient sa po čase môže Helicobacterom opäť nakaziť.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/helicobacter-pylori
Použité zdroje: základné zdroje textu