Všeobecné zásady pri poskytovaní prvej pomoci

V prípade, že v našom okolí došlo k poraneniu/zhoršeniu zdravotného stavu nejakej osoby, mali by sme príslušnej osobe pomôcť. Aké sú zásady pri poskytovaní prvej pomoci?

1. Treba získať prehľad o konkrétnej situácii:

• je dobré zistiť či sa jedná napríklad o pád z bicykla, závrat, náhle vzniknutú bolesť na hrudi (podozrenie na infarkt), neschopnosť hýbať polovicou tela a odstránená mimika na polovici tváre (cievne mozgové príhody) …
• treba zachovať pokoj – zastaviť sa, rozhliadnuť sa, vyčleniť si čas na rozmyslenie ďalšieho postupu
• uvedomiť si čo, ako, prečo a kde sa to stalo ďalej treba zvážiť:
  • riziko plynúce zo situácie (autonehoda, zásah el. prúdom atď)
  • počet postihnutých/záchrancov/rozsah poškodenia materiálu, okolia atď
  • závažnosť poranenia
• ak si to situácia vyžaduje, tak treba privolať pomoc z okolia
• pri vyššom počte postihnutých venujeme pozornosť najskôr tým v bezvedomí a tým, u ktorých sa prejavuje rozsiahle krvácanie

2. Treba zabezpečiť bezpečnosť:

• dôležité je uistiť sa, že v danej situácii je eliminované riziko pre nás, postihnutého aj okolie (autonehody, požiare, úrazy el. prúdom …)
• zamedziť ďalšiemu pôsobeniu \“škodlivín\“ (tepla/chladu, ohňa/vody, el. prúdu, chemikálií …)

3. Posúdenie stavu postihnutého a postup pri prvej pomoci:

Ak je osoba v bezvedomí (nereaguje na oslovenie, bolestivý podnet) tak treba:

• privolať pomoc z okolia, pokiaľ sa tak už nestalo
• ak je to možné, položiť dotyčného na chrbát
• zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest (skontrolovať ústa, zakloniť hlavu) pohľadom a pohmatom na hrudníku + počúvaním a pocitom vydychovaného vzduchu na koži zistiť, či dýcha (dýchanie zisťujeme max. 10 sekúnd !!!)
  • ak osoba v bezvedomí nedýcha normálne (tj. nedýcha vôbec, chrčí alebo lapá po dychu): začať KPR (kardiopulmonálnu resuscitáciu)
  • ak dýcha normálne: uložiť postihnutého na chrbát so zaklonenou hlavou (prípadne do stabilizovanej polohy, ak postihnutý zvracia alebo sa od neho musíme vzdialiť)
• pravidelne kontrolovať životné funkcie (dýchanie a stav vedomia) !!!

Ak je osoba pri vedomí:

• • treba zaistiť najnutnejšie informácie o jeho zdravotnom stave, ktoré oznámime dispečerovi záchrannej služby (opýtať sa čo sa stalo, ako sa cíti, ako a kde niečo bolí, posúdiť stav vedomia, súmernosť tela, farbu a teplotu kože ..)
  • ak je okolie bezpečné, ponechať ho na mieste, postihnutého upokojiť a uistiť ho, že mu bude poskytnutá pomoc
  • zhodnotiť celkový stav, v prípade potreby poskytnúť prvú pomoc (zastavenie krvácania, chladenie popálenín …)
  • aj po privolanie pomoci treba pravidelne kontrolovať stav dotyčného
  • treba sa snažiť pýtať na všetky možné problémy, často sa dotyčný zameria len na pre neho momentálne najvýraznejší problém ( \“bolí vás ešte niekde?\“)
  • dôležité informácie môžeme zistiť aj od ľudí z okolia, ak dotyčný nie je schopný komunikácie (napríklad v situácií, keď nejaký pán išiel po chodníku a zrazu omdlel, teraz je zmätený a pád si nepamätá)

4. Volanie na linku 155 (prípadne 112) a presný postup čo treba hovoriť a robiť:

• predstaviť sa
• povedať čo sa stalo (úraz, kolaps, nehoda, požiar …)
• kde sa to stalo (presná adresa, číslo poschodia a dverí, event. rôzne orientačné body)
• koľko je postihnutých a aký je charakter zranenia, pohlavie, približný vek, ďalšie choroby (najlepšie zistiť meno)
  nejde o to zistiť každý detail, ale hlavne byť schopný stručne a jasne popísať situáciu a spomenúť dôležité veci (napr. keď sa niekto veľmi silno obaril, tak je úplne bezvýznamné, že ho už týždeň bolí zápästie)

Príklad telefonátu na linku 112:

Napr .: \“Dobrý deň, volám sa XY a bol som svedkom pádu staršieho pána z bicykla na Mariánskom námestí v Žiline, keď nečakane nabehol na dlažobné kocku. Pan je pri vedomí a normálne komunikuje. Pri páde sa ale silno udrel do hlavy, tečie mu z hlavy trochu krv, ďalej sa sťažuje na bolesť v pravom kolene a v ľavej časti brucha. Na pravú nohu sa nemôže postaviť. \“

• kontrolujeme stav postihnutého až do príchodu záchrannej zdravotnej služby