Úvod / Choroby / Otrava muchotrávkou zelenou

Otrava muchotrávkou zelenou

Otrava muchotrávkou zelenouOtravu muchotrávkou zelenou sme zaradili do sekcie o chorobách pre jej závažnosť. Otrava touto hubou totiž nezriedka končí smrťou (alebo aspoň ťažkými následkami) a v našom hubársky milujúcom národe občas k podobnej tragédii dôjde.

Otrava muchotrávkou zelenou a jej príčiny:


Príčinou otravy je celý rad jedovatých alkaloidov, ktoré sa v muchotrávke zelenej nachádzajú. Najznámejšie z nich sú amanitín a faloidín. Tieto toxíny sú prudko nebezpečné najmä pre tkanivo pečene aj v relatívne malom množstve. Odhaduje sa, že smrtiaci dávka toxínov sa nachádza v niekoľkých desiatkach gramov muchotrávky zelenej. K smrteľnej otrave teda postačuje jediná skonzumované plodnica a mnohokrát stačí aj menej.

A prečo k otravám muchotrávkou zelenou dochádza? Prakticky vždy sa jedná o omyl. Veľa ľudí zbiera huby, ktoré dobre nepozná a potom si môže pomýliť muchotrávku zelenú s šampiňónom. Problém je, že keď hubár amatér nerozozná huby na pohľad, podľa chuti to už len nezvládne - muchotrávka zelená, hoci prudko jedovatá, je vraj pomerne chutná.

Prejavy:

Prejavy sú veľmi zákerné, pretože sa rozvíjajú až značnú dobu po požití huby, kedy je odstránenie jedu z organizmu veľmi ťažké. Dominuje akútny zápal pečene s ťažkým narušením jej funkcie.

Prvé príznaky sa zvyčajne objavujú až za viac ako jeden deň od požitia. Jedná sa o silné hnačky sprevádzané bolesťami brucha, nechutenstvom a zvracaním. Zvracanie spojené s hnačkami vedie k dehydratácii. Ak dotyčný prežije túto fázu, môže u neho dôjsť k zlyhaniu pečene poškodenej jedovatými látkami. Ťažké narušenie funkcie pečene môže človeka spoľahlivo usmrtiť, pretože pečeň ako chemická továreň tela je zodpovedná za odbúravanie splodín nášho metabolizmu. Nefunkčná pečeň vedie k akumulácii týchto splodín v tele a k následnému poškodeniu mozgu.

Často poškodeným orgánom sú aj obličky, ktoré môžu zlyhať taktiež. Kombinácia akútneho zlyhania pečene a obličiek je nepochybne život ohrozujúci stav.

Otrava muchotrávkou zelenou a jej prevencia:

Hlavnou prevenciou je nezbierať huby, ktoré dobre nepoznáte. Pre skúseného hubára je určite ľahké odlíšiť muchotrávku zelenú od šampiňónu, nie každý je však skúsený hubár. Ak už človek zje nejakú podozrivú hríb a začne mať strach, je vhodné navštíviť lekára čo najskôr. Čím skôr sa začne s prípadnou liečbou, tým u otravy muchotrávkou zelenou lepšie.

Diagnostika:

Nie je to ľahké - diagnózu možno odhadnúť z klinických príznakov, najmä ak získame informácie o požití húb v posledných dňoch. Najcennejšie je, ak sa nám podarí získať vzorky oných húb - napríklad pri výplachu žalúdka a pod. Po odoslaní na toxikologické vyšetrenie z nich možno zistiť prítomnosť jedu. Veľmi dôležité je vziať človeku krv a zistiť pečeňové testy (vypovedia o poškodení pečene) a potom hladinu močoviny s kreatinínom (informujú o funkcií a o poškodení obličiek).

Otrava muchotrávkou zelenou a jej liečba:

Záleží na tom, kedy a v akom stave pacient príde. Ak niekto príde s tým, že pred niekoľkými málo hodinami zjedol neznámy hríb, je najlepším riešením výplach žalúdka.

Huby sú dosť "ťažká" potravina a v žalúdku ležia až 6 hodín. Po tejto dobe možno výplach vykonať tiež, ale v prípade otravy sa už jed pravdepodobne vstrebal. Či tak alebo tak je získaný obsah žalúdka cenným materiálom pre toxikologické vyšetrenie. Určite sa nič nepokazí podaním vysokých dávok živočíšneho uhlia, ktoré môže v tráviacom trakte časť jedu vychytať a zabrániť jeho vstrebaniu.

Okrem toho sa podávajú látky typu penicilínu G a silymarínu, ktoré pomáhajú chrániť pečeňové tkanivo pred účinkami jedu. Niektoré prípady si môžu vyžiadať transplantáciu pečene, čo je však náročný operačný zákrok s radom možných komplikácií.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *