Stabilizovaná poloha prvá pomoc
Čo je to stabilizovaná poloha? V nasledujúcom článku nájdete detailne presný postup uloženie postihnutého do dvoch typov stabilizovaných polôh.
Stabilizovaných polôh, teda polôh na boku, ktoré majú za úlohu udržať priechodné dýchacie cesty a zabrániť vdýchnutiu zvratkov alebo obsahu úst, je viacero.
V tomto článku uvádzame dve, klasickú staršiu a novú tzv. europolohu, ktorá je zavedená od začiatku roka 2007.
Dôvod zavedenia novej stabilizovanej polohy je ten, že v staršej polohe dochádza k utláčaniu spodnej ruky a hrozí jej ochrnutie, nevýhodou je zlý transport postihnutého v tejto polohe.
Starší typ stabilizovanej polohy
Kedy sa používa: Je určená pre pacientov v bezvedomí, ktorí dostatočne dýchajú a majú zachovanú srdcovú činnosť (srdcová činnosť sa každú minútu musí kontrolovať).
Ako postupovať: kľaknite si k boku postihnutého. Dolnú končatinu postihnutému (tú, ktorá je k nám bližšie) pokrčte v kolene.
Horná končatinu (opäť tu, ktorá je bližšie k vám) zasunieme pod zadok postihnutého, môžeme si pomôcť tým, že zatlačíme na pokrčené koleno smerom od seba, tak akoby sme trochu nadvihli zadok.
Ďalej položíme hornú končatinu, ktorá je od vás vzdialenejšie, cez brucho postihnutého a ťahom za rameno tejto ruky pretočíme pacienta na bok. Pomáhame si pri tom druhou rukou, ktorou pokrčené koleno tlačíme bokom k zemi.
Po prevalení skontrolujte, či má pacient spodné rameno za sebou a neleží si na ňom, mal by totiž ležať skôr na hrudníku. Ďalej tlakom na bradu a čelo vytvoríme čo najväčší záklon hlavy a tvár položíme na chrbát ruky, ktorá je dlaňou k zemi, aby nedošlo k vdýchnutiu prípadných zvratkov. Hlava je tak podložená vlastnou rukou a stabilizovaná.
Novší typ stabilizovanej polohy(tzv. Europoloha)
Kedy sa používa: Je určená pre pacientov v bezvedomí, ktorí dostatočne dýchajú a majú zachovanú srdcovú činnosť (toto sa každú minútu musí kontrolovať).
Ako postupovať: kľaknite si k boku postihnutého. Horná končatinu postihnutému (tú, ktorá je k nám bližšie) položíme tak, aby zvierala pravý uhol s telom.
Teraz od nás vzdialenejšiu dolnú končatinu pokrčíme v kolene a hornú končatinu na rovnakej strane tela položíme na brucho postihnutého.
Zraneného prevalíme tak, že ho uchopíme za od nás vzdialenejšie rameno a pokrčené koleno a ťaháme zo ne k sebe.
Po prevrátení tlakom na bradu a čelo vytvoríme čo najväčší záklon hlavy, tvár položíme na chrbát ruky, ktorá je dlaňou k zemi, aby nedošlo k vdýchnutiu prípadných zvratkov. Hlava je tak podložená vlastnou rukou a stabilizovaná.
Druhú ruku môžeme ohnúť v lakti, aby nedošlo k nejakému nechcenému zraneniu. Ešte upravíme pozíciu pokrčenej dolné končatiny, tá by mala byť v bedrách a kolene ohnutá do pravého uhla.
Stranu, na ktorú postihnutého prevalíme, zvolíme podľa druhu zranenia. Snažíme sa teda zraneného položiť na nepoškodenú polovicu tela. Výnimkou je pneumotorax, kedy sa tiažou celého tela fixuje hrudník a čiastočne sa tak tlmí bolesť. Na jednej strane smie človek ležať maximálne 30 minút.
Ak máme podozrenie na vážnejšie zranenia s vnútorným krvácaním alebo sa obávame zlomeniny chrbtice postihnutého do stabilizovanej polohy vôbec neukladáme, iba zaistíme dýchacie cesty.
V stabilizovanej polohe sa snažíme základné životné funkcie kontrolovať v krátkych časových intervaloch, aby sa prípadné prerušenie základných životných funkcii (dýchanie a srdcová činnosť) odhalilo čo najskôr a ihneď sa začalo s resuscitáciou.
