Realimentačný syndróm
Realimentačný syndróm sa anglicky nazýva refeeding syndrome. Ide o komplexné narušenie metabolických procesov u jedincov, ktorým je po ťažkom hladovaní v dobrej viere podané veľké množstvo potravín. To môže paradoxne viesť k vážnemu poškodeniu zdravia a ohrozeniu daného jedinca na živote.
Realimentačný syndróm a jeho príčiny
Z historického hľadiska k realimentačnému syndrómu dochádzalo za 2. svetovej vojny u ťažko podvyživených oslobodených väzňov z koncentračných táborov.
V dnešnej dobe sa v civilizovaných štátoch skôr stretávame s dobrovoľne podvýživenými pacientkami s mentálnou anorexiou.
Dôsledky a prejavy:
1. Nedostatok fosforu
Podanie cukrov v potrave spôsobí uvoľnenie inzulínu a jeho vstup do buniek, kde sú cukry za prítomnosti fosforu upravované do formy využiteľnej v energetickom metabolizme bunky.
To však vedie k spotrebovávaní fosforu, ktorého podvyživený jedinec nemá nazvyš.
Príliš rýchly pokles hladiny fosforu v krvi môže viesť až k poruchám rytmu, svalovým kŕčom a niekedy aj k zlyhaniu kardiovaskulárneho aparátu.
Ťažký nedostatok fosforu v krvi môže destabilizovať červené krvinky a vyvolať ich rozpad.
2. Hypokaliémia
Hoci podvyživený jedinec celkovo trpí nedostatkom draslíka, jeho správna hladina v krvi je tak dôležitá, že sa pomerne dlho udržiava stabilný.
Draslík sa do krvi totiž presúva z bunkových zásob. Pri naštartovaní bunkového metabolizmu po prísunu potravy sa však tento draslík presunie späť do buniek a to potom vedie k hypokaliémii.
Jej najdramatickejším dôsledkom sú opäť poruchy srdcového rytmu s rizikom srdcovej zástavy.
3. Nedostatok horčíka
Aj horčík sa podieľa na metabolizme živín a nečakaný prísun potravy môže jeho koncentráciu v krvi prudko znížiť.
Dôsledkom môžu byť kŕčové stavy a veľmi nebezpečné poruchy srdcového rytmu.
4. Nedostatok vitamínov
U príliš rýchlej realimentácia môže byť spotrebovaný najmä vitamín B1 (tiamín, aneurín) a jeho nedostatok (v tomto prípade veľmi náhly) vyvoláva množstvo chorobných príznakov najmä nervového systému (napr. Korsakovov syndróm u alkoholikov alebo choroba beri-beri)
5. Rozvrat vodného hospodárstva
Zvýšené uvoľňovanie inzulínu vedie v obličkách k spätnému vstrebávaniu sodíka a vody, čo potom spolu s nedostatkom bielkovín spôsobuje prevodnenie a únik tekutiny z krvných ciev do tkanív.
Stav môže vyústiť do zlyhania srdca, kedy pumpa nie je schopná zvládnuť nadbytok tekutiny v tele.
6. Rozvrat metabolizmu glukózy
S príliš veľkým prísunom cukrov si organizmus nemusí aj napriek zvýšenej tvorbe inzulínu poradiť a následne dôjde k hyperglykémii – tj. zvýšenie koncentrácie glukózy v krvi (tj. stav podobný neliečenej cukrovke 2. typu).
To potom môže vyvolať poruchy vedomia i smrť. Podaná glukóza môže byť zotrvačnosťou abnormálneho metabolizmu u podvyživeného jedinca premieňaná na tuky a tie spôsobia stukovatenie pečene so zvýšením pečeňových testov.
Prejavy
Realimentačný syndróm a jeho príznaky zahŕňajú prejavy nedostatku vyššie spomenutých živín a príznaky rozvratu minerálového a vodného hospodárstva organizmu.
Z hľadiska kardiovaskulárneho aparátu sa môžu objaviť najrôznejšie poruchy srdcového rytmu, zlyhanie srdca a jeho zástava.
Neurologické príznaky môžu zahŕňať svalovú slabosť, alebo naopak svalové kŕče, tŕpnutie končatín, zmätenosť a poruchy vedomia.
Rozpad červených krviniek môže vyvolať vážnu chudokrvnosť a negatívne ovplyvniť zásobenie tkanív kyslíkom.
Tráviaci trakt môže na náhly prísun živín reagovať rôzne. Jeho sliznica nemusí nečakaný príjem potravy zvládnuť a objavia sa hnačky, vstrebávanie živín môže byť nedostatočné.
Rýchlo vzniknutý rozvrat minerálov (najmä hypokalémia) môžu naopak spôsobiť narušenie črevnej pohyblivosti a zápchu, ktorá prejde do smrteľne nebezpečnej črevnej nepriechodnosti.
Prevencia a liečba realimentačného syndrómu
U ťažko podvyživených chorých je vhodné zabezpečiť prísun potravín na špecializovanom pracovisku, ideálne na metabolickej jednotke.
Živiny je nutné podávať opatrne a preferovať podávanie potravy klasicky ústami, aby sme stimulovali sliznicu tráviaceho traktu.
Okrem toho je takto ťažšie pacienta „predávkovať potravou“ než u podávania živín vnútrožilovo.
Spolu s živinami je nutné podávať fosfor, draslík, horčík a vitamíny B-komplexu za pravidelného monitorovania minerálov v krvi, monitorovania obličkových parametrov, pečeňových testov a zmien váhy chorého.
Príliš rýchly prísun vody by mohol viesť k prevodneniu organizmu (pozri. bod číslo 5), a príliš rýchly prísun cukrov vyvoláva hyperglykémiu (pozri. bod číslo 6) musíme byť preto opatrní aj v týchto ohľadoch.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/realimentacni-syndrom
Použité zdroje: základné zdroje textu