Zväčšené uzliny

Zväčšené lymfatické uzliny sa odborne označujú ako lymfadenomegália. Ide o bežný príznak, ktorý zvyčajne nič zvláštne neznamená, niekedy však môže sprevádzať závažné ochorenia. Čo všetko zväčšené uzliny môže spôsobiť? Ako tento príznak diagnostikovať a ako ho liečiť?

Lymfatické uzliny sa nachádzajú na mnohých miestach nášho tela. Jedná sa o akési obranné strážne postavenia, ktorými prechádzajú lymfatické cievy z orgánov.

Zväčšené uzliny sú plné bielych krviniek, ktoré ničia prípadné infekčné častice či prípadné nádorové bunky, ktoré sa miazgovými cievami šíria z primárneho ložiska po tele. Zväčšenie uzlín tak väčšinou súvisí s normálnymi alebo abnormálnymi imunitnými reakciami alebo s nádorovými procesmi.

Ako je uvedené vyššie, vyskytujú sa lymfatické uzliny na mnohých miestach nášho tela. Nás najviac zaujímajú povrchové miesta, kde sa dajú zväčšené uzliny dobre vyhmatať ako podkožné hrče.

Jedná sa napr. o oblasť krku (za ušami, pod dolnou čeľusťou, v blízkosti krkavíc), oblasť podpazušia a oblasť slabín. Pochopiteľne dokážeme pri výraznom zväčšení vyhmatať aj hlbšie uložené uzliny, napr. v brušnej dutine, to však nie je pravidlom.

Z hľadiska vyšetrovania je v prvom rade významná informácia o lokalite a bolestivosti zväčšených uzlín. Všeobecne platí, že bolestivé zväčšenie svedčí skôr o infekčnej príčine, zatiaľ čo nebolestivé zväčšenie môže byť aj nádorovej či autoimunitnej povahy.

Pre bežného človeka by z toho malo vyplývať, že dlhší čas trvajúce hmatateľné zväčšenie uzlín (cca niekoľko týždňov) by malo byť spojené s návštevou lekára, najmä ak sú zväčšené uzliny nebolestivé, alebo ak sú prítomné aj príznaky typu nočného potenia, opakujúcich sa horúčkových stavov a nechcenej straty na váhe.

Príčiny zväčšenia lymfatických uzlín:

1. Infekčné ochorenia

Toto je celkom iste najčastejšou príčinou zväčšenia uzlín. Je spôsobené rozmnožením bielych krviniek v uzlinách pri stretnutí s infekčnými mikroorganizmami.

Pomerne rozsiahle zväčšenie uzlín je spojené s vírusovými chorobami (mononukleóza, HIV a pod.).

Môže však byť prítomné prakticky u akejkoľvek infekcie – bakteriálne (veľmi výrazne napr. u tularémie), plesňové, parazitárne. Zväčšené uzliny sú skôr bolestivé, ale nie je to rozhodne pravidlom.

2. Nádory

Prakticky akékoľvek nádory môžu byť spojené so zväčšením uzlín, ktoré je v tomto prípade vyvolané rozmnožením nádorových buniek v uzlinách.

Do blízkych uzlín metastázuje väčšina klasických nádorov, vzácnejšie môžeme nájsť metastázy aj vo vzdialených uzlinách.

Typické je zväčšenie uzlín pre nádorové choroby vychádzajúce z krvných buniek – lymfómy a niektoré leukémie (často CLL a ALL).

Práve u týchto chorôb môžu byť prítomné príznaky ako je nočné potenie, nechcený úbytok na váhe, či opakujúce sa (a dočasne miznúce) horúčkové stavy.

3. Autoimunitné choroby

Zväčšené uzliny môžu byť prítomné prakticky u akejkoľvek choroby spôsobenej poruchou imunitného systému. Zväčšenie uzlín z týchto príčin je najmenej časté a je to naozajstný diagnostický problém.

Najznámejšími chorobami je napr. reumatoidná artritída a lupus erythematosus, ale lymfadenomegáliu jednoducho nemožno vylúčiť u žiadnej z autoimunitných porúch.

Ako úplne zvláštnu chorobu patriacu k imunopatologickým chorobám by sme mohli spomenúť zväčšenie uzlín pri sarkoidóze.

Diagnostika

Z hľadiska diagnostiky je dôležité fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom sa snažíme zistiť všetky lokalizácie a približnú veľkosť uzlín.

Do istej miery je významná informácia o bolestivosti alebo nebolestivosti uzlín, aj keď definitívny záver z toho robiť nemôžeme.

Anamnesticky nás zaujímajú akékoľvek prejavy infekcie (najmä horúčka), prítomnosť nočného potenia, úbytok na váhe, a pod.

Vzhľadom na riziko krvných chorôb je nutné stanovenie krvného obrazu. Z krvi má význam aj CRP pre zhodnotenie prítomnosti infekcie a môžeme vykonať odbery na celú škálu rozličných infekčných činiteľov, najmä vírusov.

V prípade podozrenia na ochorenie krvi potom môžeme pokračovať sternálnou punkciou alebo trepanobiopsiou.

Ako súčasť celkového vyšetrenia je vhodné vykonať röntgen pľúc a ultrazvuk brucha.

Samozrejmosťou je prehliadnutie oblasti so zväčšenými uzlinami a presné zhodnotenie ich veľkosti pre prípadný odber.

Ak máme totiž podozrenie na neinfekčnú príčinu stavu, je veľmi dôležité niektorú z uzlín histologicky preskúmať.

Dostatočne veľká a prístupná uzlina je pri chirurgickom zákroku odobratá a odoslaná na patológiu, kde sa dôkladne vyšetrí. Význam má najmä prítomnosť a typ nádorových buniek, a to určí ďalší liečebný postup.