Dýchavičnosť
Dýchavičnosť je častým príznakom mnohých ochorení. Je prakticky nemožné uviesť výpis všetkých faktorov, ktoré môžu dýchavičnosť spôsobiť, spomeniem preto len tie najčastejšie a najvýznamnejšie. Dýchavičnosť možno najlepšie definovať ako nepríjemný pocit sťaženého dýchania a nedostatku vzduchu. Dýchavičnosť môžeme rozdeliť na námahovú, kedy vyvolávajúcim faktorom je fyzická námaha, a kľudovú. Obzvlášť pokojová dýchavičnosť je veľmi varovným znamením.
Príčiny dýchavičnosti:
Pocit dýchavičnosti vznikne vtedy, keď tkanivá nášho tela začnú trpieť príčinami dýchavičnosti.
Tie tkvú v pľúcach, v srdci a krvnom obehu či v chudokrvnosti. A teraz už poďme k samotným príčinám dýchavičnosti.
I. Pľúca
Vzhľadom na to, že pľúca sú našim dýchacím orgánom, akékoľvek poruchy ich funkcie sa môžu prejaviť dýchavičnosťou.
1. CHOCHP
Chronická obštrukčná choroba pľúc je v našej prefajčenej populácii častou príčinou dýchavičnosti.
Chronický zápal dýchacích ciest spôsobený vdýchnutím splodín cigaretového dymu je spojený s nadmernou sekréciou hlienu a s dráždivým vlhkým kašľom.
2. Astma
Astma je v podstate alergickou obdobou CHOCHP. Astma vzniká na podklade alergickej reakcie, je záchvatová a v období medzi záchvatmi je postihnutý bez akýchkoľvek príznakov.
Dýchavičnosť pri astme môže byť veľmi nepríjemná a v ťažkých prípadoch astmatického záchvatu (môže byť súčasťou anafylaktického šoku) sa môže postihnutý relatívne ľahko udusiť. Viac o astme nájdete v príslušnom článku.
3. Rakovina pľúc
Nádorové ochorenia pľúc môžu spôsobiť dýchavičnosť až v pokročilých štádiách, kedy je nádorom poškodená značná časť pľúcneho tkaniva alebo nádorové tkanivo utlačí niektorú z hlavných priedušiek.
4. Akútny zápal priedušiek a zápal pľúc
Akútne zápaly priedušiek a zápaly pľúc bakteriálneho aj vírusového pôvodu sa okrem horúčky a kašľa môžu prejavovať aj dýchavičnosťou.
Ostáva dodať, že najmä tzv. atypické zápaly pľúc môžu mať aj pri značnom rozsahu relatívne málo nápadné príznaky.
5. Vdýchnutie cudzieho telesa
Vdýchnutie tuhého telesa či kvapaliny spôsobuje záchvat kašľa a môže byť spojený s dýchavičnosťou.
Ak dôjde k podráždeniu dýchacích ciest, môže sa rozvinúť ich reflexné stiahnutie a náhla smrť udusením.
6. Pneumothorax
Pneumothorax je stav, kedy sa do pleurálnej dutiny (v ktorej sa nachádzajú pľúca) dostane vzduch.
Dodajme, že za normálnych okolností je v pleurálnej dutine podtlak, ktorý umožňuje jednoduché rozopínanie pľúc pri nádychu.
Ak sa dostane do dutiny vzduch, tak svojim tlakom spôsobí kolaps pľúc – pľúca prestávajú dýchať.
Pneumothorax vznikne buď pri poranení hrudníka alebo pri prasknutí časti pľúcneho tkaniva. Tak či tak sa vzniknutým otvorom do dutiny nahrnie vzduch.
7. Voda na pľúcach
Tento stav sa tiež označuje ako fluidothorax. U vyššie spomínaného pneumothoraxu sa v pleurálnej dutine objaví vzduch, pri fluidothoraxe sa objaví tekutina.
Efekt je obdobný – tekutina nachádzajúca sa okolo pľúc pôsobí tlakom a obmedzuje tak rozpínanie pľúc pri nádychu.
8. Pľúcna fibróza
Táto skupina chorôb je spojená s postupnou premenou pľúcneho tkaniva vo väzivo. Stav je sprevádzaný postupne sa zhoršujúcou dýchavičnosťou.
Veľmi vzácnou situáciou je tzv. Hammanov-Richov syndróm, kedy dochádza k rýchlemu väzivovateniu pľúc z plného zdravia.
9. ARDS
ARDS znamená Acute Respiratory Distress Syndrome, ktorému tiež hovoríme šokové pľúca.
V tomto prípade je dýchavičnosť spôsobená prienikom krvnej tekutiny do pľúcnych mechúrikov v rámci zápalu pľúc so zvýšenou priepustnosťou drobných pľúcnych ciev. ARDS sa často objavuje u sepsii a ďalších ochoreniach (viď. príslušný článok).
10. Bronchiolitída
Toto zápalové ochorenie postihuje najmä novorodencov a malé deti. Dochádza k narušeniu a uzáveru drobných priedušiek, ktorým hovoríme priedušničky čiže bronchioly.
Ochorenie je spojené so silnou dýchavičnosťou a môže ľahko prejsť do ARDS.
II. Srdce a krvný obeh
Okysličená krv sa musí dostať do tkanív a dodať tam kyslík. Aj keď pľúca ako také fungujú správne, poruchy srdcovej pumpy môžu dýchavičnosť spôsobiť tiež.
1. Srdcové zlyhávanie
Zlyhávanie srdcovej pumpy vedie k hromadeniu krvi pred srdcom.
Do ľavej komory srdca krv tečie z pľúc, a preto sa pri zlyhávaní funkcie ľavej komory hromadí krv v pľúcnom riečisku – v pokročilých štádiách sa krv môže začať pod tlakom filtrovať do pľúcnych mechúrikov. Tento stav sa označuje ako pľúcny edém.
Ak ťažkosti vznikajú a zhoršujú sa poležiačky, hovoríme o srdcovej astme (astma cardiale). Srdcové zlyhávanie akútne a aj chronické má samo o sebe veľké množstvo vyvolávajúcich faktorov.
Detailnejšie si o nich môžete prečítať v článku o zlyhávaní srdca, alebo v samostatných článkoch, tu ich len vymenujeme.
Všetky tieto príčiny potom cez spôsobenie srdcového zlyhania môžu vyvolať aj dýchavičnosť. Patria sem najmä poškodenia srdcových chlopní, infarkt myokardu, myokarditídy, pľúcna hypertenzia, poruchy srdcového rytmu a iné.
2. Pľúcna embólia
Pľúcna embólia je potenciálne život ohrozujúci stav, pri ktorom krvná zrazenina (zvyčajne majúca svoj pôvod v trombóze žíl dolných končatín) doputuje krvným riečiskom do pľúc a tam upchá časť pľúcnych ciev.
Tento stav môže skončiť náhlou smrťou alebo je bez akýchkoľvek príznakov.
Najčastejšie sa však prejavuje náhlou dýchavičnosťou v pokoji, prípadne bolesťou na hrudi. Detaily si prečítajte v príslušnom článku.
III. Chudokrvnosť
Chudokrvnosť (čiže anémia) je veľmi dôležitou príčinou dýchavičnosti. Môže sa stať zapríčinením dýchavičnosti alebo sa môže kombinovať s pľúcnymi, či srdcovými poruchami.
Prečo sa chudokrvnosť prejavuje dýchavičnosťou? Je to jednoduché – anemický človek má málo hemoglobínu, ktorý prenáša kyslík do tkanív. Hoci jeho pľúca i srdce pracujú normálne, dostávajú tkaniva málo kyslíka.
U ľahších foriem bude dýchavičnosť skôr námahová, pri ťažších stupňov chudokrvnosti aj pokojová.
Nezáleží pritom vôbec na type chudokrvnosti, tiaže príznakov sú jednoducho len priamo úmerné poklesu koncentrácie hemoglobínu. Súbor príznakov pri chudokrvnosti zahŕňame pod pojmom anemický syndróm.
IV. Iné príčiny
Sem treba zaradiť vyvolávajúce faktory, ktoré sa nedajú zahrnúť do predchádzajúcich troch základných okruhov.
1. Struma
Struma čiže zväčšená štítna žľaza môže v niektorých prípadoch stláčať priedušnicu a tým zužovať dýchacie cesty.
2. Ochrnutie hlasiviek
Ochrnutie tkaniva hlasiviek spôsobí zmenu ich polohy tak, že začnú klásť odpor prúdiacemu vzduchu a spôsobia dýchavičnosť.
3. Obezita
Obezita a nezdravý životný štýl môžu viesť k námahovej dýchavičnosti.
Nie je to de facto choroba ako taká, jedná sa len o dôsledok nedostatočnej fyzickej aktivity a z toho vyúsťujúcej zlej tolerancie fyzickej záťaže.
Ak je obezita skutočne monštruózna, potom už hovoríme o tzv. Pickwickovom syndróme. Ten spočíva v tom, že u ležiaceho ťažko obézneho pacienta objemné brucho svojou váhou vytlačí bránicu smerom nahor a tá stlačí pľúca – dýchavičnosť takého chorého sa preto výrazne zhorší v ľahu.
Diagnostika dýchavičnosti
Diagnostika je veľmi široká. Začať možno s vyšetrením krvi, ktoré môže odhaliť infekciu (zvýšené CRP), chudokrvnosť (pokles hemoglobínu), riziko prítomnosti pľúcnej embólie (vysoké D-diméry) a srdcové zlyhávanie (zvýšenie koncentrácie natriuretických peptidov).
Základnú informáciu o stave pľúc nám dá prostý röntgenový snímok a stav srdca môžeme (veľmi) približne odvodiť z EKG.
Potom už nastupujú špeciálne vyšetrenia ako je CT-angiografia alebo scintigrafia pľúc (vie diagnostikovať pľúcnu embóliu), ultrazvuk srdca čiže ECHO (podá informácie o anatomickej stavbe srdce aj o jeho funkcii) a mnohé ďalšie.
Do spektra dôležitých vyšetrení patrí aj posúdenie stavu pľúcnych funkcií pomocou funkčných vyšetrení pľúc (najbežnejšia je spirometria), ktorú vykonávajú pľúcni lekári. Pri týchto vyšetreniach pacient dýcha do vyšetrovacích prístrojov a tie určujú, v akom stave sú z funkčného hľadiska jeho pľúca.
Poznámka: Pri subjektívnej aj objektívnej dýchavičnosti je vhodné v úvode vykonať vyšetrenie saturácie hemoglobínu pomocou pulzného oxymetra, prípadne vykonať vyšetrenie krvných plynov (Astrup).
Liečba dýchavičnosti
Pri dýchavičnosti sa snažíme liečiť jej príčinu, čo je možné za predpokladu, že je správne diagnostikovaná.
Okrem toho je samozrejme možné liečiť dýchavičnosť ako takú až kým nezistíme jej príčinu, tak nám napokon ani nič iné nezostáva.
Pacientovi s dýchavičnosťou zvyčajne podáme lieky na rozšírenie priedušiek. V prípade zahlienenia sa podávajú lieky uľahčujúce vykašliavanie hlienov.
U dýchavičnejších pacientov môžeme nechať inhalovať koncentrovaný kyslík. Samozrejmosťou je pokoj na lôžku a zákaz fyzickej námahy.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/dusnost
Použité zdroje: základné zdroje textu