Timonil Retard
Timonil Retard je liek, ktorý sa používa na liečbu niektorých neurologických ochorení, najmä epilepsie. Patrí do skupiny antiepileptiká a jeho účinnou látkou je karbamazepín.
Princíp lieku Timonil Retard
Karbamazepín pomerne komplexne pôsobí na mozog a nervové bunky, pomáha stabilizovať membrány neurónov a tým znižuje ich dráždivosť.
Okrem toho ovplyvňuje aj mozgové neurotransmitery, čo sú zjednodušene povedané zlúčeniny ovplyvňujúce prenos nervových vzruchov medzi nervovými bunkami.
Karbamazepín pomerne silno tlmí vplyv neurotransmiteru glutamátu.
Využitie
Timonil Retard sa používa predovšetkým na liečbu epileptických záchvatov, ale aj neepileptických záchvatov pri roztrúsenej skleróze a bolesti nervov (po výseve pásovom opare alebo pri diabetickej polyneuropatii).
Používa sa tiež na predchádzanie záchvatov v rámci abstinenčného syndrómu pri liečbe alkoholizmu (len v nemocniciach) a manicko-depresívnych fáz.
Podávanie
Veľkosť dennej dávky a dĺžka liečby závisia nielen na ošetrujúcom lekárovi, ale aj na závažnosti ochorenia. Timonil Retard sa vyrába vo forme tabliet o sile 150, 300 a 600 miligramov.
Liečba sa má začať nízkou začiatočnou dávkou, ktorá sa potom postupne zvyšuje až do dosiahnutia čo najúčinnejšej udržiavacej dávky.
Normálna denná dávka pre dospelých sa pohybuje medzi 600 až 1200 mg pri liečbe epilepsie a medzi 300 až 900 mg pri iných indikáciách.
V niektorých prípadoch sa však môže požadovaná dávka značne odchýliť od týchto hodnôt. Celková denná dávka 1600 mg sa vo všeobecnosti nemá prekročiť.
Normálna denná dávka pre deti je 10 – 20 mg na kg telesnej hmotnosti. Denná dávka býva zvyčajne rozdelená na 1-2 jednotlivé dávky.
Liek sa odporúča užívať po jedle alebo počas jedla a zapiť dostatočným množstvom vody. Je dôležité, aby sa tableta prehltla celá, nerozžutá, nerozdrvená.
Výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis.
Nevýhody
Tak ako všetky lieky, aj Timonil Retard môže spôsobovať vedľajšie účinky, ktoré sa nemusia prejaviť u každého pacienta.
Medzi najčastejšie patria vyčerpanosť, znížený počet bielych krviniek, nevoľnosť a vracanie.
Menej často môže spôsobiť únavu, ospalosť, závraty, znížený počet krvných doštičiek, zvýšené pečeňové testy, zhoršené videnie (rozmazané videnie, dvojité videnie), sucho v ústach a iné.
U citlivejších pacientov nie je vylúčený vznik alergickej reakcie s horúčkou, ale zriedkavo aj závažná kožná reakcia typu Lyellovho syndrómu.
Liek nesmú užívať pacienti, ktorí majú poškodenie kostnej drene alebo AV blok (určitý typ poruchy srdcového rytmu).
Liečba sa nesmie kombinovať s inhibítormi monoaminooxidázy (lieky proti depresii alebo Parkinsonovej chorobe) ani s vorikonazolom.
Počas liečby je nutné, aby sa pacient vyhýbal konzumácii alkoholických nápojov. Liek môže ovplyvniť pozornosť, ktorá je potrebná pri riadení vozidla alebo pri obsluhe stroja.
Použité zdroje: základné zdroje textu