Dretacen
Dretacen je liek, ktorý sa používa na liečbu záchvatov u chorých s epilepsiou. Patrí do skupiny antiepileptiká a jeho účinnou látkou je levetiracetam.
Princíp lieku Dretacen
Levetiracetam účinkuje na centrálny nervový systém a posilňuje funkciu kyseliny gama-aminomaslovej (GABA).
Kyselina gama-aminomaslová je významným neurotransmiterom, čo je označenie pre zlúčeniny prenášajúce vzruchy medzi nervovými bunkami.
Okrem posilnenia GABA neurotransmiteru levetiracetam mení pomery na membránach nervových buniek a pomáha ich stabilizovať. Tieto komplexné účinky stabilizujú centrálny nervový systém a znižujú riziko vzniku záchvatov.
Využitie
Dretacen sa využíva najmä na liečbu niektorých foriem epilepsie ako prevencia opakovania epileptických záchvatov. Podávať sa môže samostatn, alebo niekedy v kombinácii s inými antiepileptikami.
Podávanie
Veľkosť dennej dávky a dĺžka liečby závisia nielen na ošetrujúcom lekárovi, ale aj na závažnosti ochorenia. Dretacen sa vyrába vo forme tabliet o sile 250 až 1000 miligramov.
Zvyčajná dávka dospelého človeka je prísne individuálne, väčšinou sa navyšuje postupne a pohybuje sa okolo 250 až 500 miligramov podávaných 2x denne (v niektorých prípadoch môže byť však ďalej navýšená).
Liek sa musí užívať dvakrát denne, jedenkrát ráno a jedenkrát večer, každý deň približne v rovnakom čase s jedlom alebo bez jedla a zapiť dostatočným množstvom vody.
Tento preparát sa používa na dlhodobú liečbu, ktorá sa nesmie bez dohody s lekárom ukončiť, pretože to môže zosilniť záchvaty.
Výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis.
Nevýhody
Tak ako všetky lieky, aj Dretacen môže spôsobiť vedľajšie účinky, ktoré sa nemusia prejaviť u každého pacienta.
Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky sú nazofaryngytida (zápal nosohltana), ospalosť, bolesť hlavy, motanie hlavy, zmeny nálad, nervozita, únava, závrat a tráviace ťažkosti (bolesti brucha, nevoľnosť, vracanie, zápcha alebo hnačka), ktoré sa však majú časom znižovať.
Na začiatku liečby alebo pri zvýšení dávky sa môžu tieto vedľajšie účinky vyskytovať častejšie.
Menej často boli popisované zmeny v krvnom obraze, zvýšenie pečeňových testov, ekzémy, poruchy zraku (napr. dvojité videnie).
U citlivejších pacientov nie je vylúčený vznik alergickej reakcie – anafylaktický šok, ktorej príznaky sú dýchavičnosť, slabosť, motanie hlavy a závrat.
Liek nie je vhodný pre novorodencov do 1 mesiaca.
Použité zdroje: základné zdroje textu