Zádušník brečtanovitý
Latinsky: Glechoma hederacea
Česky: Popenec obecný
Ľudovo: Pupenec
Čeľaď: Hluchavkovité
Charakteristika rastliny zádušník brečtanovitý
Zádušník brečtanovitý je trváca bylina s dlhým, horizontálne plazivým podzemkom. Z jeho zakoreňujúcich uzlov vyrastajú poliehavé až vystúpavé hranaté stonky.
Vrúbkované obličkovité až srdcovité listy sú stopkaté, protistojné. Pyskovité, 1 – 2 cm dlhé modrofialové kvety s chlpatým kalichom vyrastajú po dva, tri až päť z pazúch listov. Plody sú štyri tvrdky.
Výskyt
Hojne rastie na lúkach, poliach, v krovinách a pri cestách, od nížin až po horské pásmo na celom území Slovenska.
Zber a úprava
Pri zbere sa zrezáva celá kvitnúca vňať a pomerne ľahko sa suší v tieni alebo v umelých podmienkach pri teplote do 30 °C. Má horkastú chuť a rozdrvené listy majú príjemnú vôňu.
Účinné látky
Účinnými látkami zádušnika sú triesloviny, horčina glechomin, silice, živica, saponín, cholín, vitamíny a ďalšie.
Zádušník brečtanovitý a jeho liečivé účinky na:
- astma
- choroby močového systému
- zástava močenia
- močové kamene
- obličkové kamene
- žlčové kamene
- zápal močového mechúra
- zápal močových ciest
- enuréza
- chudokrvnosť
- chrípka
- ekzémy
- zle sa hojace rany
Použitie
Zápar
Pripraví sa zaliatím jednej kávovej lyžičky rastliny s názvom zádušník brečtanovitý pohárom vriacej vody. Dávka stačí pri vnútornom použití na deň. Môže sa nahradiť aj čerstvou šťavou z listov v množstve 30 – 50 g.
Odvar na vonkajšie použitie
Na vonkajšie použitie sa zalejú 2 lyžičky drogy pohárom vody a krátko sa povaria.
Sirup
20 g sušenej vňate zalejeme 1/2 l vriacej vody, necháme prejsť varom, 15 minút vylúhovať a zlejeme. Pridáme 1/2 kg medu a zahrejeme, až sa všetko spojí.
Užívame polievkovú lyžicu 3-4 x denne pri kašli a ďalších dýchacích problémoch vrátane ľahšieho astmy.
Zaujímavosti:
- Čerstvé listy zádušníka sú chutné aj v jarných šalátoch a polievkach.
- Príbuzným druhom zádušníka brečtanovitého je zádušník chlpatý, ktorý rastie zriedkavo na južnom Slovensku a na Morave. Pri zbere sa zvyčajne nezamieňajú, zádušník chlpatý je chlpatejší, má svetlomodré kvety, a najmä nepríjemný pach.
- Drobný, ale veľmi milý zádušník je taký rozšírený na lúkach a okrajoch lesov, že ho pri svojej ceste do prírody nemôže azda nikto obísť‘. Neobišiel ho ani náš významný botanik, archeológ a múzejník Andrej Kmeť (1841 – 1908). Začal si robiť herbár už ako študent. Vo svojom životopise píše: „Na gymnáziu štiavnickom mal som medzi spolužiakmi najväčšiu a najkrajšiu zbierku botanickú … Srdce mi trepotalo radosťou, keď som vo štvrtok ráno vyšiel na krásne bzenické lúky … a hory, na rozkošné brehy hronské botanizovať. Popoludní hojnou obnôškou vracal som sa do Štiavnice. V piatok ráno prichystaný so všetkým, do školy.“ Kmeť vedel, že z hodiny gréčtiny odpadne aj polhodina, keď si gréčtinár bude s úľubou prezerať rastliny, alebo ako ich žargónom nazývali „flance“. Cenné herbárové položky Andreja Kmeťa, ako svedkovia flóry spred sto rokov, sú dnes uložené v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, v Martine aj v niektorých zahraničných múzeách.
- Zádušník brečtanovitý sa väčšinou pridáva do rôznych čajových zmesí, ale môžeme ho piť aj samostatne.