Pyštek obyčajný
Latinsky: Linaria vulgaris
Česky: Lnice květel
Ľudovo: Kveteľ, Ľan matky božej, Ľan Panny Márie, Inica, Ohnica, Žihavica, Krvavica
Čeľaď: Krtičníkovité
Charakteristika rastliny pyštek obyčajný
Pyštek obyčajný je trváca rastlina, ktorej z plazivého podzemku vyrastá väčší počet 30 – 60 cm vysokých nerozkonárených, husto olistených stoniek. Listy sú sediace, striedavé, čiarkovité kopijovité.
Žlté pyskovité kvety s výraznou ostrohou sú zoskupené v koncovom strapci. Na dolnom pysku je oranžovožltá škvrna. Kvety odkvitajú postupne, čím sa strapec predlžuje. Plod je dvojpuzdrová vajcovitá tobolka s mnohými drobnými semenami.
Výskyt
Pyštek obyčajný u nás rastie hojne na celom území v burinových porastoch, pri cestách, na násypoch, rúbaniskách od nížin až do podhoria. Obrubuje sypké kamenisté alebo piesočnaté pôdy.
Zber a úprava
Kvitnúca vňať sa zberá od júna do septembra. Pri zbere sa odreže asi 20 cm od zeme a suši sa vo zväzkoch v tieni. V umelých podmienkach nemá teplota sušenia presahovať 35 °C. Dobre vysušená droga je zelená so žltými kvetmi.
Účinné látky
Medzi účinné látky, ktoré sa vyskytujú najmä v kvetoch, patria flavónové glykozidy, linarín, pektolinarín a neolinarín. Okrem toho rastlina obsahuje aj triesloviny, fytosteroly, minerálne látky, pektín a iné.
Pyštek obyčajný a jeho liečivé účinky na:
- hemoroidy, zlatá žila
- zápal žlčníka
- hepatitída, žltačka, zápal pečene
- zápal obličiek, nefritída
- zápal prostaty, prostatitída
- ťažkosti s močením
- preháňavý účinok
- dvanástnikové vredy
- žalúdočné vredy
- pálenie záhy
- pehy
- nečistá pleť tváre
- zápal spojiviek
Použitie
Zápar (čaj)
Pripraví sa z 1 – 2 čajových lyžičiek drogy a pohára vriacej vody. Po 15 minútovom lúhovaní sa vypije na dvakrát počas dňa.
Obklad
Zvonka sa prikladá obklad zo zaparenej drogy zavinutej v kúsku jemného plátna alebo scedený odvar nasiaknutý vo vate.
Pri očných obkladoch je vhodné použiť zmes pyšteka, očianky a kvetu rumančeka. Často sa odporúča kombinovať obklady s pitím čaju.
Čajová zmes pri zápale žlčníka:
- vňať pyšteka 5 (dielov)
- koreň čakanky 4
- koreň púpavy 4
- vňať mäty 3
- vňať repíka 3
- vňať ožanky 3
- na prach podrvené semeno pestrecu
Dve lyžice zmesi spolu s lyžičkou ostropestrecového semena vložíme do pollitra vody, privedieme k varu, asi minútu povaríme a necháme 15 minút prikryté vylúhovať. Čaj precedíme a pijeme ho teplý trikrát denne po tretine, 20-25 minút pred jedlom.
Zaujímavosti:
- Pyštek obyčajný si mnohí z nás pamätajú z detstva ako kvietok, ktorý vie otvoriť „papuľku“. Ak sa stred kvetu zboku mierne potlačí medzi palcom a ukazovákom, jeho pysky sa rozostúpia a uvoľnia prístup k čnelke, tyčinkám aj medovým žliazkam vnútri koruny. Hmyz, ktorý kvety opeľuje, používa však na dosiahnutie toho istého cieľa inú metódu. Sadne si na plošinku, pripomínajúcu akýsi vankúšik na spodnom pysku kvetu. Hmotnosťou svojho tela zaťaží spodný pysk a kvet sa otvorí. Potom už zaleží iba od dĺžky jeho cuciaka, či dosiahne k medovým žliazkam, aby si pochutil na sladkom nektári. Pritom sa mu z chlpov bruška uvoľní peľ, ktorý sa naň nalepil na iných kvietkoch pyšteka a opelí bliznu. Cez bliznu a čnelku prerastie peľ do semenníka a oplodní vajíčka, z ktorých sa vyvinú.
- Vlastnosti tejto rastlny boli známe už v 15. storočí.