Kostihoj lekársky
Latinsky: Symphytum officinale
Česky: Lostival lékařský
Ľudovo: Čierny koreň
Čeľaď: Borákovité
Charakteristika rastliny
Kostihoj lekársky je trváca rastlina dorastajúca do výšky 30 až 100 cm. Viachlavý hrubý podzemok je na povrchu černastý, vnútri biely. Štvorhranná stonka je vo vrchnej časti rozkonárená.
Listy sú striedavé, až 20 cm dlhé, vajcovito kopijovité a zbiehavé. Celá rastlina je štetinatá. Na vrchole stonky sa vyvíjajú ružovofialové (zriedka žltobiele) kvety usporiadané v ovisnutých súkvetiach. Kvety sú obojpohlavné, päťpočetné, rúrkovitý kalich je zelený a chlpatý, koruna rúrkovito krčiažtekovitá. Plod je lesklá tmavá štvornažka.
Výskyt
Kostihoj lekársky sa vyskytuje sa v celej Európe. Rastie na vlhkých lúkach, v priekopách, v lužných lesoch, pri potokoch a v húštinách.
Zber a úprava
Zberá sa koreň, niekedy aj listy. Koreň sa zberá v jeseni po zožltnutí listov alebo skoro na jar. Rastie hlboko v zemi, preto sa vykopáva dosť ťažko. Po očistení sa pokrája na tenšie kúsky a usuší na slnku alebo v umelých podmienkach pri teplote do 40 °C.
Mladé neporušené listy sa zberajú pred kvitnutím alebo v čase kvitnutia a po pokrájani sa sušia.
Účinné látky
Koreň obsahuje slizovité látky (až 29 %), alantoin (purínový derivát podporujúci regeneračné procesy), triesloviny, alkaloidy, cholin, aminokyseliny, škrob a iné, zatiaľ málo preskúmané látky.
Kostihoj lekársky a jeho liečivé účinky:
- reuma, reumatoidná artritída, reumatizmus
- opuchy kĺbov zo zápalu
- svalová slabosť a periférne svalové ochrnutie
- podvrtnutie členka
- natiahnuté väzy kĺbov
- hnisanie kostí – osteomyelitída
- zápal kĺbu
- vredy predkolenia
- bronchiotída
- krvný výron
- pomliaždenie, pomliaždeniny
- poruchy trávenia
- krvácanie žalúdka, žalúdočné vredy
- zápal pohrudnice, pleuritída
- zlomenina
- rôzne rany a poranenia kĺbov dna
- platničky – poruchy medzistavcových platničiek, poruchy prekrvenia nôh, prekrvenie dolných končatín
Použitie
Čerstvý koreň
Nastrúhaný kostihoj lekársky sa prikladá vo forme obkladu na rany, popáleniny, popraskanú kožu, vredy a pod. Čerstvý koreň sa môže aj pokrájať a namočiť na 2 – 3 týždne do riedeného liehu alebo lesany. Výluh sa používa na natieranie boľavých alebo poškodených miest.
Masť
Pripraví sa rozvarením nastrúhaného koreňa v malom množstve bravčovej masti. Masťou sa natierajú boľavé miesta alebo sa použije ako obklad.
Odvar
100g sušeného koreňa sa vari v 1 litri vody asi 15 minút. Používa sa ako obklad, na natieranie aj kloktanie pri zápaloch hrdla.
Zápar
Dve lyžičky drogy (byliny) sa zaparia pohárom vriacej vody a zápar sa pije počas dňa pri zápaloch dýchacích ciest, vredoch dvanástnika (sliz obalí vred a napomáha jeho hojeniu) a pod.
Prášok
Pri vnútornom použití sa 1 – 3 lyžičky prášku zapijú vodou.
Víno
2 až 5 čerstvých, umytých koreňov nadrobno narezaných vylúhujeme 5 až 6 týždňov v litri prírodného bieleho vína. Je to vynikajúci liek pri chorobách pľúc.
Čaj
Dve čajové lyžičky nadrobno narezaného koreňa vylúhujeme v 1/2 litri studenej vody cez noc, ráno len zahrejeme a scedíme. Pijeme po dúškoch.
Zaujímavosti:
- O dlhodobej skúsenosti s liečivými účinkami kostihoja na hojenie kostí svedčí aj vedecký názov rastliny, odvodený z gréckeho slova symphytos = zrastený.
- Príbuzné druhy sú kostihoj hľuznatý (Symphytum tuberosum) a kostihoj srdcovítolistý (Symphytum cordatum) sa už na prvý pohľad odlišujú najmä výrazne menším vzrastom a žltobielou farbou kvetov.
- V niektorých krajoch sa listy kostihoja vkladajú do omeletového cesta a vyprážajú.