Zápal osrdcovníka (perikarditída)
Zápal osrdcovníka čiže odborne perikarditída je ochorenie, ktoré svojimi prejavmi do značnej miery napodobňuje infarkt myokardu. Nemusí byť nijako závažné, ale niekedy môže naopak mať smrteľné komplikácie. Perikard čiže osrdcovník je blana, ktorá sa skladá z dvoch listov, a ktorá sa uzatvára za vzniku kužeľovitého vaku, ktorý nalieha na špecifickú oblasť bránice (centrum tendineum).
Vnútri tohto vaku sa nachádza srdce s malým množstvom tekutiny (liquor pericardii), ktorá uľahčuje pohyb tohto orgánu.
Táto tekutina má ľahko žltkastú farbu a je jej asi 20ml. Ako už bolo povedané vyššie, osrdcovník sa skladá z dvoch listov.
Viscerálny list (epikardu) je priamo priložený na svalovú vrstvu srdca (myokard). Druhý list, parietálny (vlastný perikard) dotvára vzniknutú dutinu.
U srdca, ktoré váži okolo 300 gramov, má perikard plochu asi 300-340 štvorcových centimetrov.
Perikard má mnoho funkcií, najmä to je: udržiava srdca v relatívne fixovanej polohe, ďalej minimalizuje trenie medzi srdcom a okolitými štruktúrami, chráni srdce pred infekciou, usmerňovanie gravitačnú silu, ktorá pôsobí na srdce, uľahčuje plnenie artérie krvou, zamedzuje nadmernému roztiahnutiu (dilatácii) srdca a pôsobí na tlakovo-objemové vzťahy srdcových dutín.
Z uvedeného vyplýva, že perikard je pomerne dôležitá štruktúra. Väčšina chorobou, ktorá postihuje perikard, je sekundárneho (druhotného charakteru).
To znamená, že najskôr (primárne) je postihnutých srdce, okolité orgány alebo je telo postihnuté systémovou chorobou, a perikard je postihnutý druhotne, teda v dôsledku iného, primárneho ochorenia.
Zápal osrdcovníka a jeho príčiny
Príčin perikarditídy je pomerne veľa. Perikarditída môže byť infekčná – často ju spôsobujú niektoré vírusy, baktérie a niekedy zriedkavejšie aj plesne.
Zápal osrdcovníka však môže vzniknúť aj u autoimunitných chorôb, môže sprevádzať nádorové ochorenia, zníženú funkciu štítnej žľazy a hromadenie odpadových látok v tele pri chronickom zlyhávaní obličiek.
Prejavy
Rozlišujeme dva základné typy perikarditídy – suchú a vlhkú. Suchá perikarditída zvyčajne nastupuje ako prvá.
Osrdcovník je postihnutý zápalom a vonkajšia vrstva srdca pri srdcovej činnosti trie o takto podráždenú tkanivo osrdcovníka. To je nepríjemné a chorý pociťuje bolesti na hrudi. To je síce nepríjemný stav, ale nie je to ten hlavný problém.
Suchá perikarditída sa totiž môže premeniť vo vlhkú. Bunky podráždeného osrdcovníka totiž môžu do priestoru medzi srdcom a srdcovou výstelkou začať vypúšťať tekutinu.
To býva spojené s úľavou a vymiznutím bolesti na hrudníku, pretože tekutina zabraňuje treniu srdca o osrdcovník.
Týmto môže celá perikarditída skončiť, tekutina sa postupne vstrebe a chorý sa postupne uzdraví.
Inokedy však môže byť tekutiny príliš veľa a začne utláčať srdce, ktoré sa potom nemôže rozťahovať. Táto komplikácia môže prejsť až do stavu tzv. srdcovej tamponády.
V takom prípade je srdce stlačené tak veľmi, že je narušená jeho pumpovacia funkcia a celý stav môže skončiť náhlym srdcovým zlyhaním a veľmi rýchlou smrťou.
Diagnostika
S diagnózou je to u suchej perikarditídy relatívne ťažké. Je prítomná bolesť na hrudníku, môžu byť zvýšené srdcové enzýmy a na EKG sú zmeny veľmi podobné nálezu ako pri infarkte.
Z toho dôvodu je aj pre skúseného lekára veľmi jednoduché tieto dve ochorenia zameniť a človek s perikarditídou skončí na koronarografii (kde sa nič nezistí).
Pri suchej perikarditíde môže byť niekedy fonendoskopom počuteľný trecí šelest, ako sa trú zápalom postihnuté listy perikardu o seba.
Pozn: Pre medikov – určitým rozdielom je fakt, že u infarktu sú elevácie ST úseku prítomné len v niektorých zvodoch, u perikarditídy bývajú prítomné vo všetkých zvodoch. Znížená voltáž QRS je potom typickejší skôr pre vhlkú perikarditídu.
Vlhká perikarditída je v tomto ohľade trochu lepšia, pretože jej podozrenie môžeme získať už z röntgenu hrudníka.
Osrdcovník naplnený tekutinou je rozšírený a na snímke to vyzerá ako neobvykle veľké srdce. Konečnou vyšetrovacej metódou je potom ultrazvuk srdca (ECHO), ktorý tekutinu v osrdcovníka spoľahlivo určí a vie aj odhadnúť jej približné množstvo.
Pri zlej vyšetriteľnosti je možné vykonať pažerákovú ECHO. Po zistení perikarditídy je vhodné aspoň orientačne niekoľkými základnými vyšetreniami pátrať po nádoroch a autoimunitných chorobách.
Zápal osrdcovníka a jeho liečba
Suchý zápal osrdcovníka sa liečí hlavne pokojom na lôžku, sledovaním pacienta a podávaním nesteroidných protizápalových liekov.
Vlhký zápal osrdcovníka sa lieči v podstate rovnako s výnimkou rozvíjajúcej sa srdcovej tamponády. To je už život ohrozujúci stav, ktorý sa musí riešiť akútne drenážou perikardu.
Tento zákrok spočíva v tom, že lekár vbodne ihlu cez stenu hrudníka do dutiny medzi srdcovou výstelkou a srdcom a tekutinu odtiaľ odsaje.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/zanet-osrdecniku-perikarditida
Použité zdroje: základné zdroje textu