Vaskulitída

Vaskulitídy sú veľmi rozsiahlou a zložitou skupinou chorôb, ktoré tu preberiem iba extrémne zjednodušene.

Vaskulitída znamená zápalové postihnutie ciev, väčšinou sa jedná o tepny. V drvivej väčšine je príčinou autoimúnný zápal, tj. neinfekčný zápalový proces vyvolaný naším vlastným imunitným systémom.

Z historického hľadiska poznáme aj infekčné vaskulitídy, príkladom je aortitída (zápal aorty) u pokročilých foriem syfilis.

Príčiny vaskulitídy

Presné príčiny vzniku ochorenia s názvom vaskulitída nie sú známe.

Podobne ako u iných autoimunitných chorôb sa jedná o narušenie imunitného systému proti našim vlastným tkanivám, v tomto prípade stenám veľkých či malých tepien.

Rozdelenie vaskulitíd

Existuje množstvo delení vaskulitíd podľa rôznych faktorov.

Zrejme najprehľadnejšie je rozdeliť vaskulitídu podľa charakteru postihnutých tepien. Uvádzam tie najtypickejšie, avšak treba dodať, že aj tie sú relatívne vzácne.

Okrem vyššie zmienených klasických vaskulitíd je nutné brať do úvahy, že druhotná vaskulitída môže byť sprevádzaná aj niektorými ďalšími reumatologickými ochoreniami ako je systémový lupus erythematosus, polymyozitída a reumatoidná artritída.

Príznaky

Príznaky ochorenia s názvom vaskulitída sú veľmi premenlivé a do značnej miery závisia na presnom type a rozsahu postihnutých ciev.

Môže sa vyskytovať zvýšenie telesnej teploty, únava, bolesti svalov a kĺbov, kardiovaskulárne komplikácie, prejavy glomerulonefritíd a mnohé ďalšie.

Vaskulitídy bývajú často spojené s poškodením krvných ciev so zvýšenou tendenciou ku krvácaniu so vznikom petechií a ďalších krvácavých komplikácií.

V postihnutých úsekoch tepien navyše častejšie vznikajú aneuryzmy a uzávery, čo môže spôsobiť vymiznutie pulzu na niektorých tepnách.

Diagnostika

Túto problematiku zmienim len veľmi všeobecne vzhľadom k veľkej zložitosti a pestrosti vaskulitídy.

Okrem zistených klinických prejavov a fyzikálneho vyšetrenia sú dôležité krvné odbery (nález známok zápalu vrátane vysokej sedimentácie a CRP) vrátane priameho sérologického potvrdenia určitých autoprotilátok (protilátky napádajúce naše vlastné tkanivá).

V ideálnom prípade je vhodné získať vzorku tkaniva napadnutého zápalom a jeho histologické vyšetrenia, ktoré potvrdí zápalový proces v miestnych cievach.

Konkrétne diagnózy sa potom väčšinou stanovujú na základe prítomnosti alebo neprítomnosti určitého počtu diagnostických kritérií.