Pneumotorax
Termín pneumotorax vznikol spojením slova pneumos (vzduch) + slova thorax (hrudník). Ide teda o stav, kedy sa v hrudnej dutine objaví vzduch. Prečo je táto situácia tak vážna a čím nás ohrozuje si povieme v nasledujúcom článku.
Najprv je nutné si povedať niekoľko slov o anatómii hrudníka a pľúc. Pľúca sú v hrudníku uložené v tzv. pleurálnej dutine, ktorá je vystlaná tenkou blanou (pleura).
Malý priestor v tejto dutine okolo pľúc za normálnych okolností obsahuje vákuum a je v ňom podtlak. Tento podtlak umožní pľúcach sa rozopnúť pri nádychu.
Ak sa však do pleurálnej dutiny dostane vzduch, podtlak zmizne a tlaková sila vzduchu spôsobí väčší či menší kolaps pľúcneho tkaniva.
Pneumotorax a jeho príčiny
Cesty, ktorými sa vzduch do pleurálnej dutiny môže dostať, sú v podstate dve. Vzduch môže preniknúť buď cez hrudnú stenu z vonkajšieho okolia alebo cez pľúcnu stenu z dýchacích ciest.
Cez hrudnú stenu do pleurálnej dutiny vzduch prenikne pri hlbokom poranení hrudnej steny, najmä bodné a strelné poranenia. Pomerne často môže byť dôvodom aj poranenie pľúc úlomkom zlomeného rebra.
Cez pľúcnu stenu sa vzduch do dutiny brušnej dostane pri jej prasknutiu. Dôvod prasknutie pľúc môže byť úplne neznámy a prísť z plného zdravia – v takom prípade sa hovorí o spontánnom pneumotoraxe. Dochádza k nemu často u mladých inak úplne zdravých mužov. K prasknutiu môžu byť náchylnejšie pľúca, ktoré sú postihnuté niektorými formami rozdutia pľúc.
Pľúcna stena môže prasknúť aj vtedy, keď chorého napojíme na prístroj umelej pľúcnej ventilácie (ktorý dýcha za neho) a v prístroji zadáme, aby do pľúc dotyčného bol vháňaný vzduch pod príliš veľkým tlakom. Pretlakom sa môže pľúcna stena pretrhnúť.
Relatívne často k pneumotoraxe dochádza neúmyselne rukou lekára pri zavedení intravenóznej kanyly do podkľučkovej žily.
Tento pneumotorax sa označuje ako iatrogénny (spôsobený lekárom). Tu sa môžu mechanizmy kombinovať – buď punkčná ihla prenikne hrudníkom do pleurálnej dutiny (vzduch prenikne cez hrudnú stenu), či ešte hlbšie do pľúca (potom vzduch prenikne jej porušeným povrchom).
Prejavy pneumotoraxu
Pneumothorax delíme na niekoľko typov:
1. Uzavretý
Tento pneumotorax vznikol tak, že do pleurálnej dutiny preniklo určité množstvo vzduchu a potom sa cesta, kadiaľ vzduch prenikol, uzavrela.
Malý uzavretý pneumotorax sa prejaviť vôbec nemusí, prípadne len malou bolesťou na hrudi. Menšie množstvo preniknutého vzduchu sa môže z dutiny vstrebať a pneumotorax tak sám odznie.
2. Otvorený
V tomto prípade zostáva otvorená komunikácia medzi pleurálnou dutinou a okolím – do pleurálnej dutiny prenikne veľký objem vzduchu a pľúca na príslušnej strane pod jeho tlakom skolabujú a prestanú sa pri nádychu rozopínať.
Prejavom býva bolesť na hrudníku a následná dýchavičnosť.
Našťastie pľúca na druhej strane majú svoju vlastnú pleurálnu dutinu a tá je schopná dýchanie do istej miery zaistiť.
3. Ventilový (tenzný) pneumotorax
Toto je smrteľne nebezpečná forma pneumotoraxu. Jedná sa o polootvorený pneumotorax, kedy kus tkaniva v blízkosti vzniknutého otvoru do pleurálnej dutiny funguje ako ventil.
Pri nádychu síce umožní vstup vzduchu do pleurálnej dutiny, ale pri výdychu sa prichytí na otvor, ktorým pleurálna dutina komunikuje s okolím a zabráni vydýchnutie vzduchu.
Dôjde tak k tomu, že pri každom nádychu sa do pleurálnej dutiny dostáva vzduch, ktorý nemôže byť vydýchnutý a začne sa v nej hromadiť.
Pleurálna dutina sa týmto vzduchom postupne nafukuje ako balón a utlačí svojím objemom ostatné orgány v hrudníku.
Najskôr sa tento typ pneumotoraxu prejavuje ako predchádzajúce dve formy – bolesťou na hrudi a dýchavičnosťou.
Postupujúce utlačenie aj druhej časti pľúc vedie bez pomoci nevyhnutne k smrti udusením.
Diagnostika
Okrem vyššie uvedených klinických prejavov je ideálnym prostriedkom röntgen pľúc. Na röntgene uvidíme zmrštenú časť pľúc a vzduch v pleurálnej dutine.
U ventilového pneumotoraxu uvidíme pretlačenie orgánov dutiny hrudnej (najlepšie srdca a priedušnica) na druhú stranu hrudníka.
Liečba
Vhodný je vo všetkých prípadoch pokoj na lôžku, zabránenie akejkoľvek námahe, prípade podania kyslíka pri ťažšej dýchavičnosti. Ďalší postup sa líši podľa typu pneumotoraxe.
Malý pneumotorax sa nijako zvlášť riešiť nemusí, pretože časom sa malé množstvo vzduchu z pleurálnej dutiny samo vstrebe.
Väčšie množstvo vzduchu potom možno odsať. Do pleurálnej dutiny cez hrudnú stenu opatrne vbodneme ihlu a touto injekciou vzduch odsajeme.
Rozsiahlejší a otvorený pneumotorax liečime drenážou. To znamená, že urobíme otvor do pleurálnej dutiny cez hrudnú stenu a cez tento otvor napojíme pleurálnu dutina na odsávací prístroj, ktorý odtiaľ vzduch kontinuálne odsáva.
Ak bol otvorený pneumotorax spôsobený väčším poranením hrudnej steny, tak možno toto poranenie ošetriť a komunikáciu uzavrieť.
Ak bol spôsobený pretrhnutím pľúcnej steny, tak čakáme. Kontinuálne odsávanie vzduchu totiž často vedie k samovoľnému uzavretiu povrchu pľúc.
Ak drenáž zlyhá a komplikácie penumotoraxu pretrvávajú, možno vykonať chirurgické riešenie, kedy chirurg vstúpi do pleurálnej dutiny a otvor v pľúcach sa snaží uzavrieť.
Tenzný čiže ventilový pneumotorax sa musí riešiť v dvoch krokoch – najprv ho ako prvá pomoc prevedieme na otvorený pneumotorax, tj. do postihnutej pleurálnej dutiny vbodneme širokú dutú ihlu a utvoríme tak trvalú komunikáciu medzi pleurálnou dutinou a okolím, čo zabráni hromadeniu vzduchu v pleurálnej dutine.
Vzniknutý otvorený pneumotorax už potom riešime klasickou drenážou.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/pneumotorax
Použité zdroje: základné zdroje textu