Parkinsonova choroba
Parkinsonova choroba je neurologické ochorenie, ktoré je v našej populácii pomerne časté. Trpia ním najmä starí ľudia. Choroba postupuje pomaly, neustále sa zhoršuje a chorého postupne invalidizujúce. Aké sú príčiny Parkinsonovej choroby, ako sa prejavuje, ako ju diagnostikovať a liečiť? Toto všetko sa dozviete v nasledujúcom článku.
Parkinsonova choroba a jej príčiny
Príčina leží hlboko v mozgu. Tam sa nachádzajú štruktúry, ktoré sa nazývajú bazálne gangliá. Nervové bunky tvoriace tieto štruktúry majú veľký význam pre ovládanie pohyblivosti.
Veľký význam vo funkcii týchto buniek má zlúčenina dopamín, ktorá sa tvorí v časti mozgu zvanej substancia nigra (slovensky „čierna hmota„).
Pomocou dopamínu medzi sebou bunky bazálnych ganglií komunikujú. A v dopamíne tkvie podstata Parkinsonovej choroby. Pri nej začne dochádzať k postupnému odumieraniu buniek, ktoré dopamín vyrábajú.
Spočiatku nie je tento problém viditeľný, pretože zvyšné bunky sú schopné dopamínu vytvoriť dostatok.
Ako ich odumieranie postupuje, tak sa začne nedostatok dopamínu prejavovať – bazálne gangliá prestávajú správne fungovať.
Prejavy
Nedostatok dopamínu vedie k narušeniu bazálnych ganglií a tým dôjde k narušeniu hybnosti v zmysle jej útlmu.
Nie však v tom zmysle, že by postihnutý začal byť ochrnutý. Choroba sa prejavuje niekoľkými základnými príznakmi, ktoré sa postupne zhoršujú.
Po prvé začne chorý trpieť zhoršenou schopnosťou naštartovať pohyb – nedarí sa mu rozísť sa alebo vstať zo stoličky. Je narušená aj chôdza, kedy chorý robí malé šúchavé krôčiky. Poruší sa aj koordinácia dolných končatín a trupu v tom zmysle, že keď chorý sa pri chôdzi zastaví, trup akoby pokračuje v pohybe ďalej. Tým sa vychýli ťažisko a človek môže upadnúť.
Môžu sa vyskytnúť aj iné prejavy neschopnosti udržať rovnováhu. Prejavom poruchy hybnosti je aj tzv. parkinsonský tras. Je to zvláštne chvenie, kedy sa postihnutému trasú ruky v pokoji.
Pri cielenom pohybe tras vymizne. Teda človek sedí pri jedle pri stole a trasú sa mu ruky. Keď však siahne po lyžici a začne jesť, tras vymizne.
Tras mizne aj v spánku. Parkinsonikovi sa tiež horšie hovorí, ťažko sa mu artikuluje. Môže sa prejaviť narušenie nervov žalúdka, čo vyústi v jeho zhoršenú vyprázdňovaciu schopnosť.
Intelekt a pamäť chorého bývajú normálne, Parkinsonova choroba sa však často vyskytuje spolu s Alzheimerovou chorobou a v takom prípade dôjde aj k postihnutiu pamäti a intelektu chorého (tj. rozvoj demencie) s možným rozvojom abulie (strata vôle, pasivita) a príznakov organického psychosyndrómu.
Choroba ako taká človeka nezabije, ale neliečená môže život podstatne skrátiť. Je dobré si uvedomiť, že málo sa pohybujúci starý človek trpiaci Parkinsonovou chorobou je vhodným kandidátom na zápal pľúc. A ten je u starých ľudí častou príčinou smrti.
Diagnostika
Základom je vyšetrenie pacienta a nález vyššie uvedených príznakov. Neurologické vyšetrenie je nevyhnutné, rovnako tak vylúčenie iných príčin symptómov Parkinsonovej choroby.
Parkinsonové príznaky môžu totiž vzniknúť nielen u Parkinsonovej choroby, napríklad ich spôsobujú niektoré psychiatrické lieky *.
Konečným potvrdením choroby je test levodopou. Levodopa je jedným z liekov Parkinsonovej choroby, a keď sa po jej aplikácii stav výrazne zlepší, je už diagnóza veľmi pravdepodobná.
* Príznaky podobné Parkinsonovej chorobe často vyvolávajú lieky zo skupiny neuroleptík. Tento efekt je spôsobený ich blokovaním funkcie dopamínu v mozgu.
Prevencia
Nie je presne jasné, prečo začnú bunky tvoriace dopamín odumierať, a preto nie je možná ani prevencia choroby.
Parkinsonova choroba a jej liečba
Liečba spadá do kompetencie skúseného neurológa. Liekov je celá rada, označujeme ich ako antiparkinsoniká.
Tradičným a stále hojne užívaným liekom je levodopa. Keď sa totiž zistila príčina choroby, zdalo sa ideálnym riešením dodanie chýbajúceho dopamínu.
Lenže zistilo sa, že molekuly dopamínu sa z krvi nedostanú do mozgu. Preto sa použije zlúčenina levodopa. Tú pacient vezme v tabletovej forme, levodopa sa dostane do krvi a odtiaľ do mozgu a až tam sa premení na dopamín.
Okrem levodopy sa užívajú aj lieky podporujúce tvorbu a funkciu dopamínu (liek bromokryptin a jeho deriváty), či lieky predlžujúce životnosť už vyrobeného dopamínu (liek selegilín).
Novou metódou liečby je tzv. Hlboká mozgová stimulácia (DBS = Deep Brain Stimulation). Pri nej sa do bazálnych ganglií (teda do mozgu) trvale zavedie tenká elektróda, ktorá vytvára elektrické impulzy stimulujúce mozog.
Efekt je veľmi dobrý, aj keď nie stopercentný. Nevýhodou tejto metódy je vysoká cena, sonda stojí tisíce eur. Doplnkovou liečbou môžu byť niektoré antidepresíva, pretože chorí častejšie trpia depresiami.
Depresie môžu byť súčasťou zmien v mozgu chorých a okrem toho sú logickou reakciou na nepríjemné obmedzenia pohyblivosti spôsobene prejavmi choroby.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/parkinsonova-nemoc
Použité zdroje: základné zdroje textu