Otrava ortuťou
Ortuť je chemická zlúčenina latinsky označovaná ako Hydrargyrum, čo sa dá do slovenčiny preložiť ako „tekuté striebro„. A skutočne presne takto možno vzhľad ortuti popísať. Pre toxicitu ortuti je dôležitý fakt, že táto striebristá tekutina má tendenciu sa vyparovať. Ako sa otrava ortuťou prejavuje a ako ju liečiť?
S ortuťou sa najčastejšie stretneme v teplomeroch a v lekárstve ju nájdeme v klasických tlakových prístrojoch.
Ortuť sa vyskytuje aj v materiáli, z ktorého sa vyrába amalgámové zubné plomby. Ortuť má pomerne časté využitie v priemysle a v histórii sa zlúčeniny ortuti používali dokonca aj na liečbu syfilisu.
Spôsob otravy ortuťou
Málo známym faktom je, že požitie ortuti nie je nijak zvlášť nebezpečné – čistá ortuť pomerne rýchlo prechádza tráviacim traktom a vylučuje sa stolicou.
Nebezpečné sú ortuťové pary. Ich dlhodobé vdychovanie v menších koncentráciách vedie k vzniku chronickej otravy, silná koncentrácia ortuťových pár vo vzduchu môže spôsobiť akútnu otravu.
Otrava ortuťou a jej príznaky
Akútna otrava je spojená s ťažkým postihnutím pľúcneho tkaniva, kedy vzniká chemický zápal pľúc.
Stav môže prejsť aj v nebezpečný pľúcny edém, kedy sa do poškodených pľúcnych mechúrikov začne filtrovať krv z pľúcnych ciev.
Základnými prejavmi vyššie uvedeného je kašeľ a dýchavičnosť. Akútna otrava ortuťou môže ľahko skončiť zlyhaním dýchacej sústavy a smrťou.
Chronické vdychovanie malých koncentrácii ortuti spôsobuje klasickú trojicu príznakov otravy – tras (spôsobený ukladaním ortuti v mozgu), zápal ďasien a psychické prejavy (nespavosť, nervozita, zmeny osobnosti).
Okrem toho môže dochádzať aj poškodzovaniu tkaniva obličiek, čo môže viesť k ich postupnému zlyhávaniu. Otrávený človek býva unavený, môže cítiť kovovú pachuť v ústach, môže strácať na váhe, popisované je aj nadmerné slinenie.
Po dlhšej dobe vystavenia sa účinku ortuti sa môže objaviť poškodenie sluchu (ototoxicita ortuti). Hoci čistá ortuť sa v tráviacom trakte nevstrebáva, jej anorganické zlúčeniny sa už vstrebávať môžu a tým aj ich požitie môže spôsobiť príznaky otravy – zvracanie, hnačky a bolesti brucha.
Tieto otravy sú však relatívne zriedkavé.
Diagnostika
Pri dôvodnom podozrení na možnosť otravy ortuťou možno zistiť koncentráciu ortuti v krvi (skôr u akútnej otravy) a v moči (skôr u chronickej otravy).
Otrava ortuťou a jej liečba
Akútnu otravu je nutné liečiť na oddelení JIS alebo ARO. Väčšinou je nutné zaistiť dýchacie cesty a napojiť postihnutého na prístroj umelej pľúcnej ventilácie.
Ak sa do postihnutých pľúc dostane infekcia, je nutné použiť antibiotiká. Chronické otravy ortuťou sa liečia pomocou tzv. chelátovacích činidiel. To sú zlúčeniny, ktoré vychytávajú ťažké kovy a zabudovávajú ich do svojej štruktúry.
Takto „uzamknuté“ molekuly ortuti (či iného ťažkého kovu) sú potom už neškodné a postupne sa vylúčia z tela.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/otrava-rtuti
Použité zdroje: základné zdroje textu