Obsedantno-kompulzívna porucha
Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD – z anglického obsessive-compulsive disorder) je duševné ochorenie. Zaraďujeme ju k úzkostným poruchám, ako sú fóbie a úzkostné stavy. Postihnutí trpia nutkavými, chorobne sa vnucujúcimi predstavami (obsesiami), že sa stane niečo, čo bude mať katastrofálne následky.
Tieto myšlienky vyvolávajú obrovskú úzkosť a obavy, a je takmer nemožné ich ignorovať. Aby sa človek vtieravých predstáv (obsesií) zbavil, vykonáva nezmyselné pohyby a rituály, nazývané kompulzie.
Nimi sa však napätie zníži len na krátky čas, a po chvíli sa celý proces opakuje. To, ako často sa tento cyklus opakuje, závisí od závažnosti ochorenia s názvom obsedantno-kompulzívna porucha.
Intenzita sa postupom času môže zvyšovať, a obavy a rituály nakoniec ovládnu celý deň človeka, vyradia ho z bežného života a „odstrihnú“ od sociálnych kontaktov.
Obsedantno-kompulzívna porucha patrí k najčastejším psychickým ochoreniam. Trpí ňou 1,9 – 3,2 % populácie, u detí a mladých dospelých je výskyt ešte vyšší. U 60 % ľudí sa problém objaví pred 25. rokom života, z toho u 30 % medzi 5. – 15. rokom.
Príčiny obsedantno-kompulzívnej poruchy
Jednoznačná príčina obsedantno-kompulzívnej poruchy nie je známa. Na vzniku a vývoji OCS sa pravdepodobne podieľa viacero faktorov.
Predpokladajú sa predovšetkým problémy s prenášaním informácií pomocou serotonínu. Ide o látku, ktorá pomáha pri prenose nervových signálov v mozgu, čím ovplyvňuje pocity šťastia a pohody, spánok či telesnú teplotu.
Keďže sa obsedantno-kompulzívna porucha zvykne objavovať u viacerých členov rodiny, do úvahy prichádza aj genetická predispozícia. Dôležitým faktorom je tiež výchova a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá.
Chýbajúci pocit bezpečia, resp. perfekcionistická a nadmerne kritizujúca výchova, vedie k pocitom neistoty (voči sebe, aj okoliu), a ak má dieťa predpoklady na OCD, môže to prispieť k vzniku choroby.
S poruchou sa totiž častejšie stretávame u perfekcionistických jedincov, ktorí si robia nadmerné starosti, alebo majú problémy s prijímaním kritiky. Rozvoj ochorenia podporuje aj stresujúci životný štýl.
Príznaky obsedantno-kompulzívnej poruchy
Dobiedzajúce myšlienky prichádzajú každý deň, a to niekoľkokrát. Často vznikajú v konkrétnych situáciách, ktorým sa postihnutý začne vyhýbať.
Môžu byť rôzneho typu, no najčastejšie sa stretávame so strachom z možného nakazenia sa nejakou chorobou. Aby sa človek s OCD vyhol kontaktu s baktériami či vírusmi, praktizuje „nekonečné“ očistné rituály: dlhé a časté umývanie rúk a tela, pranie bielizne, čistenie domácnosti, nútenie ostatných členov rodiny do nadpriemernej hygieny.
Kolotoč zbavovania sa mikroorganizmov postupne pohlcuje celý deň, vedie k podráždeniu a poškodeniu pokožky, ktorá sa – paradoxne – stane voči nákaze ešte zraniteľnejšia.
Ďalším typom obáv je neznesiteľný strach zo zavinenia nejakej katastrofy alebo nebezpečenstva, ktoré by mohlo ohroziť druhých. Ľudia neustále kontrolujú, či je všetko v poriadku – či je zamknutý dom, či sú vypnuté elektrické spotrebiče, či je zatiahnutá ručná brzda.
Permanentné kontrolovanie nakoniec pohltí celý deň a znemožní vykonávanie bežných aktivít. Podstatou je, že vykonávanie týchto činností pomáha odstraňovať napätie, ktoré plynie z nutkania.
Typické sú aj ďalšie prejavy:
- nezmyselné hromadenie alebo usporadúvanie vecí
- nekonečné zapínanie a vypínanie svetla
- nazeranie za dvere
- opakované dotýkanie sa tých istých predmetov
- nestúpanie na „čiary“, keď ideme po dláždenej chodbe, chodníku
V praxi sa stretávame aj s tým, že niektorí ľudia trpia len na vtieravé myšlienky, bez následných kompulzií, teda nevykonávajú žiadne činnosti, aby zapudili obťažujúce predstavy.
Kompulzie môžu byť aj menej nápadné: počítanie čísel a vecí, opakovanie určitých slov, modlenie sa (za akúkoľvek drobnosť).
Myšlienky sú však častokrát hrozivého charakteru, ako potreba niekomu ublížiť alebo spáchať násilný sexuálny akt. Prežívanie úzkosti so sebou prináša aj telesné prejavy.
Postihnutí obsedantno-kompulzívnou poruchou zažívajú:
- zmeny srdcového rytmu či krvného tlaku
- zvýšené svalové napätie
- nadmerné potenie
- tras končatín
- hnačky
Diagnostika
Správnu diagnostiku a liečbu obsedantno-kompulzívnej poruchy môže poskytnúť len odborník – psychiater.
Každý z nás má určite viac či menej často nutkavú myšlienku, ktorá ho vedie k vykonaniu určitej činnosti. Preto musia byť na stanovenie diagnózy s názvom obsedantno-kompulzívna porucha splnené určité kritériá.
Nutkavé myšlienky a správanie sa musia objavovať neustále najmenej po dobu dvoch týždňov, pre daného jedinca sú nepríjemné, považuje ich za nezmyselné, ale nedokáže im odolať.
Pritom vie, že to robí on. Narušuje psychosociálnu adaptáciu, schopnosť pracovať, žiť rodinný život a vykonávať bežné denné aktivity.
Je dôležité odlíšiť ochorenie s názvom obsedantno-kompulzívna porucha od schizofrénie, psychotického ochorenia prejavujúceho sa bludmi, halucináciami a nepochopiteľným konaním. Rozhodujúce je rozlíšenie nutkavých myšlienok a bludov.
O nutkavých myšlienkach však daný jedinec vie, že sú nezmyselné a snaží sa im brániť.
Liečba
Na liečbu ochorenia s názvom obsedantno-kompulzívna porucha sa používa ako farmakoterapia (antidepresíva) tak psychoterapia.
Najúčinnejšia je však kombinácia oboch. Pri psychoterapii je pacient postupne vystavovaný situáciám, ktoré mu spôsobujú úzkosť, a to tak dlho, kým nedôjde k jej poklesu.
Týmto situáciám musí čeliť, bez toho aby vykonal kompulziu. Kompulzií sa pacient zbaví až po vyliečení obsesií, pretože práve tie sú ich príčinou.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/obsedantne-kompulzivni-porucha
Použité zdroje: základné zdroje textu