Lepra
Lepra sa označuje aj ako malomocenstvo alebo ako Hansenova choroba. Ide o chronickú infekčnú chorobu, ktorá sa našťastie v civilizovaných európskych štátoch vrátane Slovenska už nevyskytuje. Celosvetovo však stále prípady lepry existujú, najmä v niektorých afrických štátoch a v Indii.
Príčiny vzniku lepry
Pôvodcom ochorenia je baktéria známa ako mycobacterium leprae [mykobakterium lepra], ktorá patrí do skupiny mykobaktérií. Je podobná svojej známejšej sestričke, ktorú poznáme pod názvom mycobacterium tuberculosis, a ktorá je pôvodcom tuberkulózy. A skutočne – medzi leprou a tuberkulózou nájdeme niekoľko podobností.
K prenosu dochádza blízkym kontaktom s chorými a s predmetmi dennej potreby, ktoré používajú.
Väčšina foriem choroby nie je nijako silno nákazlivá a k nákaze dochádza len pri dlhšom spolužití s chorým človekom. Vyššie riziko rozvoja ochorenia majú všeobecne ľudia s oslabenou imunitou.
Prejavy lepry
Lepra môže postihnúť tkanivá, v ktorých vznikajú ložiská granulomatózného zápalu. Imunitný systém si s mykobaktériami nie je väčšinou schopný účinne poradiť a odstrániť ich z organizmu, čo vedie k postupnému šíreniu choroby.
Lepra má viac foriem. Niekedy dominujú kožné príznaky za vzniku deformujúcich vredov a svetlých, či tmavých škvŕn, inokedy dominuje postihnutie nervov za vzniku zápalovej polyneuropatie (poruchy citlivosti, poruchy hybnosti, brnenie končatín).
Pomerne často vzniká charakteristicky deformovaná tvár s početnými tvrdými podkožnými uzlami. Postihnuté bývajú aj sliznice dýchacích ciest so vznikom chronickej nádchy.
Neliečená lepra môže prebiehať aj niekoľko rokov a postupne spôsobuje ťažké deformácie jednotlivých častí tela. Narušenie kožného krytu môže u chorého spôsobiť opakované nasadanie ďalších bakteriálnych infekcií.
Diagnostika
Na diagnózu možno pomýšľať v štátoch s preukázaným výskytom lepry na základe klinických príznakov, v prípade neistoty možno diagnózu potvrdiť histologickým vyšetrením vzorky z niektorého ložiska.
Liečba
V stredoveku liečba neexistovala a chorých sa ľudia stránili, pretože vedeli o prenose nákazy blízkym kontaktom. Niekedy boli chorí zabíjaní, inokedy boli sústreďovaní do karanténnych zón, ktorým sa vtedy hovorilo leprosária.
V leprosáriu potom žili chorí až do svojej smrti. Zo známejších doteraz zachovaných (hoci samozrejme už nefunkčných) leprosárií by mohla byť menovaná napríklad bývalá benátska pevnosť na malom gréckom ostrovčeku Spinalonga pri brehoch severnej Kréty.
Veľký zlom nastal v 20. storočí po objavení antibiotík. Mykobaktérie sú síce proti rade antibiotík pomerne odolné, ale dlhodobá terapia obvykle vedie k uzdraveniu.
Okrem antibiotických preparátov sa môžu podávať aj ďalšie chemoterapeutiká, ktoré hubia mikroorganizmy.
Vzhľadom k značnej odolnosti baktérie je preferovaná kombinovaná liečba (viac preparátov naraz), ktorá trvá týždne, či dokonca mesiace.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/lepra
Použité zdroje: základné zdroje textu