Inzulínová rezistencia
Inzulínová rezistencia nie je bežným ľuďom až tak známy pojem, ide však o veľmi rozšírený a významný stav, ktorý je spoluzodpovedný za vznik cukrovky 2. typu a s ňou súvisiacich ďalších chorôb a komplikácií.
Inzulín je hormón tvorený v pankrease, ktorý má mnoho metabolických funkcií, z ktorých tá hlavná je umožnenie vstupu cukru (glukózy) do buniek väčšiny tkanív (najmä do svalového tkaniva).
Vďaka inzulínu je udržiavaná správna koncentrácia cukru v krvi a bunky majú zaistený prísun energie, ktorú potrebujú k svojmu životu a na plnenie svojich funkcií. Inzulín pôsobí aj na tukové tkanivo a zlepšuje jej schopnosť ukladania mastných kyselín z krvi.
Inzulínová rezistencia znamená, že tkanivá prestávajú na inzulín reagovať a ich bunky prijímajú cukor menej ochotne, ako by mali. T
o vedie k zvýšeniu koncentrácie cukru v krvi (hyperglykémia) a tiež k zvýšenej tvorbe inzulínu, kedy sa telo snaží jeho vyššou koncentráciou v krvi vyrovnať znížený efekt inzulínu.
Príčiny inzulínovej rezistencie
Inzulínová rezistencia je klasická civilizačná choroba, ktorej hlavné rizikové faktory sú obezita, s ňou súvisiaci metabolický syndróm a nedostatok fyzickej námahy.
Najmä nedostatok pohybu prudko znižuje vnímavosť tkanív voči inzulínu.ň
S obezitou úzko súvisí nevhodné stravovanie s vysokým príjmom tučných jedál a jednoduchých cukrov (sladené nápoje, sladkosti, a pod.).
Riziko postupného rozvoja inzulínovej rezistencie rastie s vekom a nepochybne je tu aj istá genetická zložka – niektorí ľudia majú ku vzniku inzulínovej rezistencie genetické predpoklady.
Je dôležité si uvedomiť, že vznik inzulínovej rezistencie je dlhodobý proces, ktorý nevznikne cez noc, na druhú stranu ide však o stav, ktorý možno v mnohých prípadoch aj bez liekov spomaliť, či priamo zvrátiť.
Príznaky a komplikácie
Samotná inzulínová rezistencia sa nijako neprejavuje, nepríjemné sú až jej dôsledky. Hyperglykémia sa postupne zhoršuje, prechádza do cukrovky 2. typu a vedie k jej komplikáciám.
Pankreas je tlačený k vyššej produkcii inzulínu, čo ho namáha, a dlhodobo zvýšená koncentrácia inzulínu tiež nie je zrovna zdravá. Inzulín totiž vyvoláva pocit hladu a priberá sa kvôli nemu viac na váhe.
Postihnutý človek je ohrozený ďalším rozvojom vyššie zmieneného metabolického syndrómu, ktorého je inzulínová rezistencia pevnou súčasťou, a výrazne sa zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych komplikácií (ischemická choroba srdca, mozgová mŕtvica, a pod.).
Rezistencia tukového tkaniva voči inzulínu sa prejavuje zníženým zachytávaním mastných kyselín z krvi. Mastné kyseliny teda zostávajú v krvi, zrýchľujú proces aterosklerózy a jej komplikácií.
Po mnohých rokoch trvania tohto stavu sa môže pankreas vyčerpať a to spôsobí postupný pokles tvorby inzulínu.
Nedostatok inzulínu a zároveň odolnosť tkanív proti jeho účinku potom pochopiteľne hladinu krvného cukru ďalej zvyšuje. Jedná sa o klasický bludný kruh.
Diagnostika
Priamo diagnostikovať inzulínovú rezistenciu je možné (rôzne testy s priamym zisťovaním koncentrácie inzulínu v krvi, a pod.), ale v bežnej praxi to skôr nerobíme a skôr ju odhadujeme v rámci diagnostiky porušenej glukózovej tolerancie a diagnostiky cukrovky 2. typu.
Liečba
Základom prevencie a liečby je dostatok pohybu, zdravé stravovanie a prevencia obezity. Je udávané, že pokles váhy o iba 10% má u obézneho človeka výrazný vplyv na zníženie inzulínovej rezistencie a znižuje riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia.
Ale pretože užívať tabletky je pre množstvo ľudí samozrejme pohodlnejšie, máme aj lieky priamo znižujúce tkanivovú inzulínovú rezistenciu.
Tieto lieky patria do skupiny perorálnych antidiabetík, ktoré sa podávajú ľuďom s cukrovkou 2. typu.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/inzulinova-rezistence
Použité zdroje: základné zdroje textu