Epidurálny hematóm
Epidurálny hematóm je život ohrozujúca komplikácia poranenia hlavy. Aby sme jeho lokalizáciu a vznik pochopili, je dobré si povedať len pár slov k anatómii vnútrolebečného priestoru.Vo vnútrolebečnom priestore sa nachádza mozog, ktorý je pokrytý troma mozgovými obalmi (mozgovými plenami).
Najbližšie mozgu je pia mater (cievnatka), prostredný obal sa nazýva arachnoidea (pavúčnica) a obal najvzdialenejšie od mozgu má názov dura mater (tvrdá plena). Nad dura mater je už lebečná kosť.
Výraz epidurálny hematóm („epi“ = latinsky „nad“) možno preložiť ako prítomnosť krvi v priestore „nad“ dura mater, tj. medzi dura mater a kostenou lebkou.
Ako sa do tohto miesta krv dostane? Touto otázkou sa presúvame k príčinám epidurálneho hematómu.
Príčiny epidurálneho hematómu
Príčinou krvácania do epidurálneho priestoru je tepna zvaná arteria meningea media, ktorá sa nachádza v oblasti spánku na oboch stranách lebky.
Pri úraze hlavy, obzvlášť pokiaľ náraz či úder smeruje do oblasti spánku, môže dôjsť k roztrhnutiu tejto tepny a k následnému krvácaniu.
Priestor medzi dura mater a lebečnou kosťou sa začne plniť krvou a takto vznikajúci a zväčšujúci sa hematóm začne pomaly utláčať mozog. Zásadná informácia u epidurálneho hematómu je tá, že sa jedná o krvácanie tepny.
Arteriálne krvácania bývajú väčšinou masívnejšie a horšie zastaviteľné ako krvácanie žilové. Tak je to aj v tomto prípade – krvácanie z arteria meningea media sa nikdy neprestane samo od seba a bez lekárskej starostlivosti na neho človek vždy zomrie.
Prejavy
Po vlastnom úraze spojenom s pretrhnutím arteria meningea sa môže vyskytovať rôzne dlhé bezvedomie, bolesti hlavy a pod., jednoducho príznaky, ktoré u poranenia hlavy očakávame.
V klasickom prípade (ak nedošlo pri úraze k ťažšiemu poškodeniu mozgu) sa stav zraneného vráti viacmenej do normálu a on sa cíti pomerne dobre. To je však len klamné zlepšenie. Tepna postupne krváca, hematóm začne narastať a hmota krvi začne postupne utláčať mozog.
V dutine lebečnej je totiž len obmedzený priestor a mozog sa postupne začne tlačiť na kostené štruktúry lebky – to býva sprevádzané postupnou stratou vedomia a nakoniec vedie k smrti. Smrť väčšinou nastáva do niekoľkých hodín po poranení.
U ľudí po úraze hlavy je dôležité sledovať jeho zrenice. Ako prvý začne byť totiž epidurálnym hematómom utláčaný nerv, ktorý ovláda šírku zrenice.
Preto sa pomerne často stane, že prvým príznakom rastúceho epidurálneho hematómu je náhle jednostranné rozšírenie zrenice na strane poranenia.
Jeden neurochirug nám o epidurálnom hematóme rozprával príhodu, kedy vyšetroval nejakého chlapca po údere do hlavy. Zranenie nevyzeralo až tak vážne, chlapec bol pri plnom vedomí a neurologicky na ňom nič zvláštne nebolo.
Lekár bol u neho, spisoval správu, keď mu chlapec povedal, že má v ordinácii veľmi pekné ružové slony. Lekár sa na neho s neblahou predtuchou pozrel a priamo v tej chvíli sa chlapci rozšírila jedna zrenice.
Okamžite bol odvezený na sál (počas cesty stratil vedomie) a len vďaka včasnej operáciu prežil.
Diagnostika
Základnou diagnostickou metódou je CT mozgu, ktoré sa v ideálnom prípade vykonáva u všetkých ľudí po úraze hlavy, obzvlášť ak sa jednalo o úraz vážnejší.
Na CT mozgu uvidíme hematóm ako biely útvar šošovkovitého tvaru lokalizovaný medzi lebečnou kosťou a mozgom. Podľa veľkosti hematómu tiež zistíme menšie či väčšie „odtlačenie“ mozgu na zdravú stranu.
Prevencia
Prevenciou je vyhýbanie sa úderom do hlavy (najmä úderom vedúcim zo strany) a hlavne po každom vážnejšom úraze hlavy vyhľadať lekársku pomoc, ktorá môže požiadať o CT vyšetrenie mozgu.
Liečba
Liečba musí byť v tomto prípade čo najrýchlejšia. Pri epidurálnom hematóme život pacienta bezprostredne ohrozuje hmota krvi utláčajúca mozog.
Preto sa musí nad miestom hromadiaceho sa hematómu urobiť do lebky otvor a krv sa vypustí.
Potom sa zranenie ďalej chirurgicky ošetruje, ale vypustenie krvi je pre záchranu života najzásadnejšie.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/epiduralni-hematom
Použité zdroje: základné zdroje textu