Divertikulóza
Divertikulóza (presnejšie divertikulóza hrubého čreva) je názov pre pomerne častý stav, keď sa v hrubom čreve vyskytuje veľké množstvo vydutín, ktorým hovoríme divertikuly. Divertikulózu môžeme označiť za civilizačnú chorobu. Vo vyspelých štátoch je jej výskyt častý, v Afrike je pomerne vzácna. Divertikuly sa objavujú najmä u starších ľudí nad 60. rokom života, výnimkou však nie sú ani u ľudí mladších. Ako divertikuly vznikajú a ako sa ich vzniku môžeme brániť? To všetko nájdete v tomto článku.
Príčiny divertikulózy
Problém spočíva v našom nevhodnom stravovaní, najmä v nedostatočnom príjme vlákniny v potrave. Vlákniny máme každý deň prijímať aspoň 30 gramov.
Vláknina je pre nás nestráviteľná a všetká sa vylúči stolicou. Napriek tomu je jej dostatočný príjem veľmi dôležitý – vláknina zväčšuje objem stolice a tiež jej kašovitosť.
Vláknina je preto dobrou prevenciou voči zápcham. Africkí černosi prijímajú vlákniny dosť a sú v tomto ohľade bez problémov. Typický Európan prijíma vlákniny málo.
Naša stolica je málo objemná a tuhšia ako je tomu u Afričanov. A teraz si predstavme, že tá tvrdá stolica musí prejsť črevami. Ide to tuho a svalovina črevnej steny sa musia veľa sťahovať, aby stolica prešla.
Pritom vznikajú v črevnej stene vysoké tlaky. Tieto tlaky môžu spôsobiť vznik vakovitých vyklenutí črevnej steny – čo sú ony spomínané divertikuly – a ich početný výskyt označujeme ako divertikulóza.
Najčastejšia oblasť výskytu divertikula v hrubom čreve je jeho ľavostranná časť.
Prejavy
Divertikulóza sama o sebe sa nemusí príliš prejavovať. Človek, ktorý divertikulózu má, si niekedy sťažuje na častejšie zápchy a plynatosť, avšak u väčšiny ľudí sú divertikuly náhodným nálezom pri kolonoskopii.
Črevné divertikuly sa však môžu komplikovať. Dvoma najčastejšími komplikáciami sú krvácanie z divertikla s následným nálezom krvi v stolici a infekčný zápal divertikula označovaný ako divertikulitída.
Ďalším problémom je fakt, že črevná stena v mieste divertikula je tenšia a existuje tu vyššie riziko pretrhnutia čreva, obzvlášť počas kolonoskopie.
Diagnostika
Divertikuly možno preukázať zobrazovacou metódou, kedy sa črevo naplní kontrastnou látkou a potom sa jeho dutina znázorní (tzv. irigografia).
Vhodné je aj kolonoskopické vyšetrenie, kedy sa do čreva konečníkom zavedie hadica s optikou, ktorá znázorní dutinu čreva na obrazovke.
Pri endoskopickom vyšetrení je však treba byť veľmi opatrný, aby nedošlo k pretrhnutiu divertikla.
Prevencia
Zásadnou prevenciou je zdravá strava s dostatočným prísunom vlákniny. Všeobecne sa tvrdí, že vlákniny by sme mali v potrave prijať minimálne 30 gramov denne.
Horný limit príjmu vlákniny síce neexistuje, ale pri nadmernom prísune začne vláknina spôsobovať hnačky.
Liečba
Akonáhle už raz divertikuly vzniknú, nie je možné ich konzervatívne vyliečiť tak, aby zmizli. Ak je divertikulóza prítomná a nespôsobuje problémy, potom sa daný stav nelieči. Liečia sa však komplikácie choroby.
Krvácanie do divertikla možno niekedy riešiť endoskopicky a divertikulitídu pomocou antibiotík.
Pri opakovaných komplikáciách, endoskopicky neriešiteľné krvácanie, pri pretrhnutí čreva a zhoršujúcej sa divertikulitíde môže byť jediným riešením chirurgická brušná operácia s odstránením časti čreva s divertikuly.
Ak sa jedná o operáciu akútnu, môže byť spojená s nutnosťou dočasného vytvorenia kolostómia.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/divertikuloza
Použité zdroje: základné zdroje textu