Delírium

DelíriumDelírium by sa dalo do slovenčiny preložiť ako náhly záchvat zmätenosti. Jedná sa bohužiaľ o stav častý, a to zvlášť v zdravotníckych zariadeniach. Povedzme si o ňom niečo viac.

Delírium a jeho príčiny


Pretože delírium je nešpecifická reakcia na akékoľvek poškodenie mozgu, priame alebo nepriame, sú príčiny vzniku delíria mnohoraké.

Popri úrazoch hlavy, expanzívnych vnútrolebečných procesoch, krvácaniach či prebehnutých epileptických záchvatoch, to bývajú ochorenia kardiovaskulárne (napr. infarkt myokardu, srdcové zlyhávanie), aj ochorenia endokrinné (napr. poruchy funkcie štítnej žľazy) či metabolické (napr. diabetes), vážne krvácania, straty telesných tekutín, intoxikácie (jedy, drogy, liečivá), náhle odňatie dlhšie užívanej drogy, infekčné a horúčkovité ochorenia a mnohé ďalšie.

Záťaž celkovej anestézy v kombinácii s už predtým prítomným organickým poškodením mozgu je príčinou vzniku delíria po operačných zákrokoch u starých ľudí.

Práve starí ľudia sú z hľadiska vzniku delíria rizikovou skupinou, rovnako ako malé deti a ľudia s ťažkými popáleninami.  Iba malá časť delírií je duševného pôvodu.

Zväčša ide o stres väčšej intenzity kombinovaný s preexistujúcim poškodením mozgu.

Existuje viacero faktorov, ktoré môžu k vzniku náhlej zmätenosti prispieť.

Vysoký vek je rizikom sám o sebe. Mozog starých ľudí už predsa len nefunguje ideálne, je horšie prekrvený a môže sa u nich postupne objavovať demencia. Z toho dôvodu sú starí ľudia k delíriu náchylnejší.

Ďalším rizikovým faktorom je zmena prostredia. Starý človek je zvyknutý na svoj byt a cudzie prostredie mu nerobí dobre. Svoj vplyv má aj denná doba. Zmätenosť sa častejšie objavuje v noci.

U starého pacienta hospitalizovaného v nemocnici sa tieto 3 faktory zvyčajne spoja a spočítajú.

Slnečné lúče pomaly zmiznú za obzorom, krajinu pokryje temná pokojná noc a starý dedko (či babička) sa zmení v riadiaceho šialenca, ktorý vykrikuje nezmysly, bije personál a snaží sa utekať z oddelenia.

Medzi ďalšie faktory prispievajúce k vzniku zmätenosti sú najrôznejšie pridružené choroby a stavy, ktoré napádajú mozog, alebo narušujú stabilitu celého organizmu.

Patrí sem napríklad mozgová mŕtvica, zlyhávania pečene a obličiek, septické stavy, zápaly mozgových blán, epilepsia, a v neposlednom rade aj dehydratácia.

Pomerne typické sú delirantné stavy u novo abstinujúcich alkoholikov, čo je bohužiaľ opäť prípad nemocníc. Ak je alkoholik z akéhokoľvek dôvodu hospitalizovaný v nemocnici, tak tam alkohol pochopiteľne nedostáva a delírium sa môže objaviť.

Alkoholické delírium sa označuje ako delírium tremens (tremor = trasenie) a zvyčajne začína trasom končatín.

Delírium často sprevádza aj predávkovanie sa rôznymi návykovými látkami ako je kokaín, pervitín a mnoho ďalších.

Prejavy

Delírium sa prejavuje poruchou orientácie miestom, časom a osobou (nevie kde je, koľkého je, nepoznáva osoby), poruchami pamäti, zmenami emócií (radosť, zlosť, agresivita), zvýšenou aktivitou (krik, napádanie iných osôb, neúčelné a nezmyselné činnosti, snaha utiecť), halucináciami a poruchami pamäti.

Po prebratí z delirantného stavu si dotyčný väčšinou nič nepamätá. U alkoholického delíria je navyše typicky prítomný tras.

Prevencia

Prevencia nie je príliš možná. Pacientom, u ktorých vznik delíria predpokladáme, možno ale podať preventívne nejaké tlmiace lieky.

Liečba

Zvládnuť stav delíria je dôležité, pretože znížime riziko, že pacient sebe alebo niekomu inému ublíži. Význam to má však aj vzhľadom k personálu.

Unavení lekári a sestry behajúce v službe celú noc okolo zmäteného človeka, to nie je práve ideálny stav. Z týchto dôvodov je nutné delirantného človeka čo najskôr stlmiť. Používa sa rad tlmiacich liekov, väčšinou zo skupiny neuroleptík.

Samozrejme je tu riziko, že tlmiaci efekt bude príliš silný a daný jedinec bude po celý ďalší deň prakticky neprebuditelný. Efekt liekov je bohužiaľ individuálny a nemožno ho vopred odhadnúť.

V prípade najvyššej nutnosti je niekedy nutné dočasne použiť fyzikálne prostriedky, tj. pacienta pripútať k posteli.

Ak sa nedarí pomocou liekov stav uspokojivo zvládnuť, je vhodné pacienta preložiť na psychiatrické oddelenie a to za predpokladu, že to jeho celkový zdravotný stav umožňuje.

Ak máme obavy z hroziaceho delíria, napríklad u alkoholika, ktorý sa začína s blížiacim sa večerom triasť, je veľmi vhodné podať príslušné lieky preventívne – v takom prípade sa často podávajú aj benzodiazepíny.

Zdroj: https://www.stefajir.cz/delirium

MUDr. Jiří Štefánek
Najnovšie články od MUDr. Jiří Štefánek (zobraziť všetky)

    Použité zdroje: základné zdroje textu

    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

    Back to top button