Autoimunitná hemolytická anémia
Autoimunitná hemolytická anémia (chudokrvnosť) alebo skrátene AIHA sa, ako už názov napovedá, patrí medzi autoimunitné choroby. Ide o stav, keď sa pôsobením protilátok začnú priamo v cievach rozpadať červené krvinky (tzv. hemolýza).
Príčiny autoimunitnej hemolytickej anémie
Ako je pre autoimunitné choroby typické, ani tu nepoznáme presnú príčinu.
Choroba postihne len určitých ľudí, ktorí zrejme majú nejaký genetický predpoklad k vzniku choroby.
Predpokladá sa, že u týchto ľudí potom bližšie neurčená infekcia rozbehne proces, počas ktorého sa naša imunita chybne zameria na niektoré bunky nášho tela.
V tomto prípade dôjde k zameraniu sa na červené krvinky. Imunitné bunky začnú vytvárať autoprotilátky, ktoré spôsobia hemolýzu.
Prejavy
Autoimunitná hemolytická anémia sa prejavuje niekoľkými základnými príznakmi. Väčšina ich súvisí so zníženou kapacitou krvi pre dýchacie plyny.
Klasickými príznakmi sú slabosť a únava. Svaly nášho tela nemajú dosť kyslíka, a preto sa rýchlejšie unavia. Aj mozog môže trpieť nedostatkom kyslíka, človek omdlieva alebo sa mu často motá hlava.
Menej červených krviniek a hemoglobínu v cievach sa prejaví bledosťou kože a hlavne slizníc. Zjavné je to hlavne na spojovkách.
U normálneho človeka sú ružové, u anemického pacienta budú biele. Chudokrvný človek sa pri námahe začne zadýchavať a je dýchavičný.
Mohlo by sa až zdať, že má nejakú pľúcnu chorobu. Jeho pľúca sú však v poriadku, len sa snažia viac pracovať, aby okysličili krv.
Bez dostatočného množstva hemoglobínu v krvi to samozrejme nemá veľký efekt. Všeobecne vyššie spomínané prejavy chudokrvnosti združujeme pod pojem anemický syndróm.
Vzhľadom k tomu, že pri chorobe dochádza k rozpadu červených krviniek a uvoľňovaniu hemoglobínu, vzniká žltačka.
Rozpadnutý hemoglobín sa potom premieňa na farbivo bilirubín. Ten by mal byť vychytávaný pečeňou a žlčou odstránený do čreva. Pečeň však nestíha ten nápor vychytávať, bilirubín sa hromadí v tkanivách nášho tela a spôsobuje žlté zafarbenie slizníc a kože.
Detailnejšie informácie o tomto procese nájdete v článku o žltačke.
Okrem toho dochádza u chorého k zväčšovaniu sleziny, kde dochádza k rozpadu krviniek.
Autoimunitná hemolytická anémia má niekedy tendenciu prebiehať v záchvatoch, kedy je veľký rozpad červených krviniek sprevádzaný nielen žltačkou, ale aj nevoľnosťou, zvracaním a bolesťami brucha.
Diagnostika
Vyšetrením krvi zistíme pokles koncentrácie hemoglobínu a zníženie počtu červených krviniek. To nám dáva obraz anémie.
Pri eventuálnom vyšetrení kostnej drene (sternálna punkcia, trepanobiopsia) však zistíme, že krvinky sa tvoria normálne a dokonca vo zvýšenej miere – tu chyba nie je.
Navyše z krvi zistíme vyššiu koncentráciu bilirubínu. Potom už máme dosť indícií myslieť na rozpad erytrocytov.
Autoimunitná hemolytická anémia je vyšetrená ďalším dôležitým vyšetrením, ktorým je Coombsov test, ten preukáže prítomnosť agresívnych protilátok naviazaných na červených krvinkách postihnutého.
Prevencia
Nie je možné vzniku tejto choroby predchádzať. To napokon platí pre všetky autoimunitné choroby.
Liečba autoimunitnej hemolytickej anémie
Autoimunitná hemolytická anémia sa lieči nasadením liekov tlmiacich imunitu (imunosupresíva), z ktorých klasické sú kortikoidy.
Vo veľmi ťažkých stavoch prevedieme odstránenie autoprotilátok z krvi. Ony sa po čase znova dotvoria, ale v akútnej situácii to môže človeka zachrániť.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/autoimunitni-hemolyticka-anemie
Použité zdroje: základné zdroje textu