Autizmus
Autizmus je aj laikom pomerne dobre známe vrodené ochorenie, ktoré môžeme označiť ako vývojovú neuropsychiatrickú poruchu, ktorá sa začne prejavovať už v detskom veku. Autizmus môže mať rôznu ťarchu a jeho závažné formy môžu postihnutého úplne vylúčiť z bežného života.
Autizmus a jeho príčiny
Autizmus má nepochybne genetickú zložku, tj. určitý vrodený a geneticky prenosný predpoklad pre jeho vznik, ktorý sa podľa všetkého kombinuje s určitými vonkajšími faktormi pôsobiacimi na matku a plod.
Niektorí lekári a výskumníci zvažujú vplyv toxických faktorov ako sú ťažké kovy, alkohol, fajčenie, pesticídy a pod. Dôsledkom vzájomného pôsobenia týchto príčin je abnormálny vývoj mozgového tkaniva a synapsií, čo sú spoje medzi nervovými bunkami.
Okrem toho je zrejme narušená rovnováha v systéme tzv. neuromediátorov, čo sú zlúčeniny prenášajúce informácie medzi neurónmi (napr. noradrenalín alebo acetylcholín). To potom vedie k menšiemu, či väčšiemu narušeniu mozgových funkcií.
Pozn: Hoci niektoré matky toľko bojujú za príčinnú súvislosť medzi autizmom a očkovaním, v skutočnosti takáto súvislosť nikdy dokázaná nebola. Ona argumentácia, že „toto dieťa má autizmus a bolo nedávno očkované“ má asi podobnú hodnotu ako „toto dieťa má autizmus a jeho rodičia si nedávno kúpili nové auto“. Rozhodne ale platí fakt, že neočkované dieťa, ktoré zomrie na banálnu infekciu, mať autizmus rozhodne nikdy nebude.
Prejavy
Základom autizmus je porucha vnímania reality a reakcie na okolie. Vývoj dieťaťa je relatívne skoro narušený, typické je znížená reakcia na okolie a neschopnosť očného kontaktu.
Postihnutý jedinec nie je schopný normálnych sociálnych vzťahov.
U mnohých chorých je prítomné narušenie reči rôzneho rozsahu, u niektorých schopnosť reči úplne chýba.
Chorí s autizmom často trpia symptómami pripomínajúcimi obsedantno-kompulzívnu chorobu, kedy sú nútení vykonávať určité činnosti (mnohokrát opakovane za sebou, alebo pravidelne v určitú dobu), čo im prináša vnútorné uspokojenie. Prerušenie tejto činnosti môže viesť k agresívnemu záchvatu, ktorý môže vyústiť aj v sebapoškodzovanie.
Existuje samozrejme oveľa viac prejavov, ale vyššie spomínané by sme považovali za najtypickejšie.
Je známy aj tzv. Aspergerov syndróm, ktorý je chápaný ako stav veľmi blízky autizmu. Prejavy sú podobné, ale bývajú menej závažné a postihnutý je mnohokrát schopný zúčastniť sa normálneho života.
Vzhľadom k mnohokrát vysoko nadpriemernému IQ môže mať veľké úspechy v určitých oblastiach vedy, matematiky a pod. Pre lepšie pochopenie spĺňa v mnohých ohľadoch definícii Aspergerovho syndrómu postava Sheldona z Teória veľkého tresku.
Diagnostika
Diagnózu nemožno stanoviť jasne objektívnymi metódami (napríklad krvnými odbery alebo CT vyšetrením mozgu).
Je nutné starostlivé vyšetrenie detským neurológom a psychiatrom a diagnóza je stanovená na základe určitých diagnostických kritérií. Samozrejme existuje mnoho jedincov, ktorí tieto kritériá spĺňajú len čiastočne.
Liečba
Vyliečiť poruchu nie je možné a terapia sa preto sústredí na maximálné zlepšenie funkčného postihnutia a pokiaľ možno zaradenie postihnutého do bežného života.
To sa dosahuje pomocou psychoterapie a dlhodobej intenzívnej rehabilitácie vrátane učenia sociálnych návykov a bežných denných činností. Efekt je však individuálny a u niektorých jedincov je výsledok terapie minimálne sporný.
Niektoré príznaky autizmu sa zmierňujú pri podávaní určitých liekov zo skupiny antipsychotík.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/autismus
Použité zdroje: základné zdroje textu