Angina pectoris
Angína pectoris je ochorenie spojené so zvieravými bolesťami na hrudi a môžeme ju chápať ako jednu z významných foriem ischemickej choroby srdca (ICHS). Srdcový sval je zásobený 2 hlavnými vencovitými tepnami odstupujúcimi z aorty. Problém angíny pectoris nastáva v situácii, keď sa tieto cievy začnú zužovať. Ako sa dá liečiť angína pectoris? Je toto ochorenie spojené s komplikáciami ? Všetky tieto informácie spolu s prejavmi tohto ochorenia sa dočítate v nasledujúcom článku.
Rizikové faktory
Zásadným vyvolávajúcim faktorom je ateroskleróza. Jej vplyvom sa tieto cievy môžu začať zužovať a to vedie k charakteristickým ťažkostiam.
Prejavy angíny pectoris
Klasickým prejavom je bolesť na hrudníku, ktorá núti človeka namáhavú činnosť ukončiť a odpočívať.
V pokoji sa nič nedeje, pretože nároky myokardu (srdcovej svaloviny) na kyslík dokáže zúžená cieva aj tak zaistiť. Pri námahe istého stupňa ale nároky na kyslík vzrastú do tej miery, že cieva kvôli svojmu zúženie nedoručí dostatok kyslíka myokardu.
Tento nedostatok kyslíka človek začne vnímať ako bolesť na hrudi.
Táto namáhavá bolesť angíny pectoris vymizne do niekoľkých minút po skončení záťaže, akonáhle nároky myokardu na kyslík opäť poklesnú (to je jeden z rozdielov oproti bolesti pri infarkte myokardu, pretože tá trvá bez ohľadu na fyzickú záťaž).
Pokiaľ bude zužovanie ďalej pokračovať, bude klesať aj tolerancia záťaže, tj. človek začne mať ťažkosti pri stále menšej námahe.
Komplikácie
Samotná angína pectoris by nebola až tak zásadným problémom, teda okrem toho, že obmedzuje fyzickú činnosť pacienta.
Hrozí tu však riziko vzniku krvnej zrazeniny roztrhnutím aterosklerotickej cievnej steny a potom môže vzniknúť infarkt myokardu so všetkými jeho dôsledkami.
V bunkách myokardu často postihovaných nedostatkom kyslíka pri anginosných záchvatoch môže tiež dochádzať k závažným poruchám srdcového rytmu. Preto je angína pectoris závažná a pacient by liečbu nemal podceňovať.
Liečba a prevencia
Prevenciou angíny pectoris je prevencia vyvolávajúcej príčiny, tj. aterosklerózy.
Ak sa človek domnieva, že angínu pectoris má, je vhodné navštíviť lekára, ktorý rozhodne o ďalšej diagnostike a prípadnej liečbe.
Je tu aj možnosť liečby pomocou liekov (najmä statínov) ktoré by mali aterosklerózu zastaviť a zvrátiť, znížiť hodnoty cholesterolu a podávať lieky proti zrážaniu krvi (najmä preparáty obsahujúce kyselinu acetylsalicylovú ako je Aspirin, Anopyrin, Godasal alebo preparáty obsahujúce zlúčeninu clopidogrel ako je Plavix, Trombexu, Zyllt i.).
Na prevenciu záchvatov sa podávajú lieky tlmiace anginózne bolesti. Z týchto liekov môžeme menovať najmä nitráty ako je Mono Mack Depot, Monosan a Monotab.
Na samotný anginózny záchvat sa podávajú rýchlo pôsobiace lieky ako je napr. ISOKET, orálny sprej a podjazykový Nitroglycerín.
Okrem nitrátov môžeme podávať aj iné lieky zlepšujúce srdcový metabolizmus a znižujúce nároky na kyslík ako je napríklad PREDUCTAL MR a Corvaton.
V prípade nutnosti je možné zvážiť terapeutickú koronografiu s prevedením koronárnej angioplastiky a zavedením stentu alebo prevedenie kardiochirurgického výkonu, ktorým je aortokoronárny bypass.
Poznámka: Angína pectoris má aj veľmi špecifický podtyp, ktorý označujeme ako koronárny syndróm X. Je prítomná bolesť na hrudníku, nachádzame zmeny na EKG, ktoré svedčia o ischémii srdca, ale pritom pri koronarografií nenájdeme významné zúženie srdcových tepien.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/angina-pectoris
Použité zdroje: základné zdroje textu