Úvod / Príznaky / Zahlienenie

Zahlienenie

zahlienenieHlieny v krku sú pomerne nepríjemné a často bývajú spojené s bolesťami v krku a kašľom. Zahlienenie zvyčajne sprevádza najmä infekčné choroby dýchacích ciest alebo ochorenia spojené s neinfekčným podráždením priedušiek a pľúcneho tkaniva.

Vzhľadom k tomu, že jednou z hlavných funkcií slizníc je vylučovanie odpadových látok/toxínov z tela, býva často zahlienenie príznakom nadmerného „zanesenia“ organizmu, ktorý volá po vyčistení (detoxikácii). Zvýšená sekrécia hlienu môže súvisieť aj so zvýšeným dráždením slizníc (smog, fajčenie, pažerákový reflux, infekcie, a pod). Zahlienenie tela sa prejavuje potením pri jedle, ale aj v noci, vyrážkami, alergiami, tvorbou cýst, zápachom, a pod.
Ďalej sa zameriame na zahlienenie dutín v oblasti hlavy, krku a dýchacích ciest. Prejavy sú známe a nepríjemné (tlak v dutinách, bolesť hlavy, upchatý nos, chrchlanie, bronchitída, potiahnutý jazyk, zaľahnuté uši, tlak v očiach, a pod).

Príčiny zahlienenia: 


1. Infekcia horných dýchacích ciest

Pod chorobami z prechladnutia, resp. chrípkovými infekciami, vo všeobecnosti rozumieme vírusmi vyvolávané akútne infekcie sliznice horných dýchacích ciest a nosa, ktoré pravdepodobne súvisia s oslabením imunitného systému (stresom alebo pôsobením chladu) a nesmú sa zamieňať s chrípkou.

Infekcie horných dýchacích ciest patria medzi najčastejšie ochorenia v detskom veku. V priemere na tieto infekcie ochorie každý stredoeurópan jedenkrát ročne, u detí v predškolskom veku môže takéto ochorenie získať zdravé dieťa aj niekoľkokrát ročne. Nie je žiadnou zriedkavosťou dokonca 5 – 10 prechladnutí ročne. Ide o vírusové ochorenie, prenos vírusov nastáva kvapôčkovou infekciou, čiže kašľom, kýchaním alebo blízkym kontaktom s chorými a vstupnou bránou sú sliznice nosa, hltana, hrtana, ale aj dolných dýchacích ciest.

Patria sem: 

a) Infekcie nosových dutín

Spôsobené rôznymi vírusmi vyvolávajúcimi charakteristické príznaky: pocit upchatého nosa, zahlienenie a celkovú nevoľnosť, bolesti svalstva, kašeľ bez vykašliavania (tzv. neproduktívny kašeľ), bolesti hlavy a ľahkú ospanlivosť.

b) Otitída

Je definovaná ako zápal ktorejkoľvek časti ucha. Ide o pomerne časté ochorenie predovšetkým v prvých rokoch života. Pravdepodobnosť ochorenia sa znižuje po desiatom roku veku človeka.

c) Tonzilofaryngitídy (zápaly hltana a mandlí)

d) Sinusitídy (zápaly prínosových dutín)

Na zahlienenie horných dýchacích ciest prospieva zvlhčovanie miestnosti, v ktorej sa dieťa zdržiava, a zároveň aj dobré vetranie, vlhké inhalácie eukalyptového oleja alebo rumančeka v horúcej vode, teplé obklady na hrdlo, ľahká strava bohatá na vitamíny, dostatok tekutín (teplý nápoj menej dráždi na kašeľ), spolu so zvládnutím samotných príznakov, ako sú napríklad kašeľ a nádcha.

2. Infekcia dolných dýchacích ciest

Hoci sú zriedkavejšie než infekcie horných dýchacích ciest, infekcie postihujúce dolnú časť dýchacieho traktu sú veľmi závažné vzhľadom na ťažší priebeh. Veľmi často vznikajú ako konečná komplikácia pôvodne ľahkej infekcie horných dýchacích ciest.

Dolná časť dýchacieho traktu sa začína hrtanom (larynx) a hrtanovou príchlopkou (epiglotis) a pokračuje cez priedušnicu (trachea), priedušky (bronchy) a priedušničky (bronchioly) do pľúc.

Medzi najvýznamnejšie patria: 

a) Laryngitída (zápal hrtana)

Zápal hrtanu v dôsledku infekcie, inhalácie dráždivých látok alebo namáhaním hlasu. Typické je zachrípnutie, bolesť hrdla, zahlienenie a len zriedka zvýšená teplota. Vo väčšine prípadov vyliečenie nastane samovoľne, u malých detí môže prebiehať so život ohrozujúcimi komplikáciami.

b) Tracheitída (zápal priedušnice)

Zápal priedušnice infekčného pôvodu spôsobený vírusmi (najčastejšie) alebo baktériami (závažnejší priebeh).

c) Epiglotitída (zápal hrtanovej príchlopky)

Závažný akútny zápal hrtanovej príchlopky, ktorá oddeľuje dýchacie cesty od zažívacieho traktu. Charakterizuje ju náhly začiatok s bolesťami hrdla, horúčka, sťažené dýchanie, zahlienenie a celková nevoľnosť. Pri podozrení na epiglotitídu je nutné vyhľadať lekára.

3. Chronické zápaly priedušiek a CHOCHP 

Tieto choroby sú spojené s dlhodobým vystavovaním sa škodlivinám, ktoré dráždia priedušky a spôsobujú zahlienenie. Typicky sa jedná o cigaretový dym a tak sú chronické zápaly priedušiek bežným ochorením fajčiarov. Zahlienenie, odkašliavanie hlienov a záchvaty dýchavičnosti potom sprevádza fajčiara celý jeho život. Vzhľadom k tomu, že chronické ochorenia priedušiek a pľúc vedie k preťažovaniu srdca sú potom títo ľudia ohrození častejšími srdcovými príhodami a srdcovým zlyhaním.

Chronický zápal priedušiek je ochorenie, ktoré sa nedá úplne vyliečiť, dá sa len utlmiť a spomaliť progresívny vývoj podmienený vekom. Chronicita znamená, že ide o zdĺhavé, dlhodobé ochorenie. Takéto ochorenie samozrejme nevzniká z jedného dňa na druhý, ale je dôsledkom dlhodobe sa opakujúceho, alebo trvalého pôsobenia dráždivých faktorov iritujúcich (dráždiacich) sliznicu priedušiek. Jeden z viacerých príčin môže byť častý a nedostatočne preliečený akútny zápal dýchacích ciest v detskom ale aj v dospelom veku, ktorý nakoniec vyústi do chronického zápalu. Druhou najčastejšou príčinou  vzniku chronického zápalu priedušiek je fajčenie!!!

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je závažné ochorenie, ktoré celosvetovo postihuje viac ako 210 miliónov ľudí. Každú hodinu naň zomrie asi 250 ľudí. V počiatočných štádiách má CHOCHP pomerne nenápadný priebeh. Pacienti si ju zamieňajú s obyčajným prechladnutím, či zápalom priedušiek, a preto lekára vyhľadajú až v pokročilých štádiách ochorenia.

Každý rok si tretiu novembrovú stredu pripomíname Svetový deň chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Hlavnou témou je posolstvo: „Nie je príliš neskoro“. Na Slovensku trpí chronickou obštrukčnou chorobou pľúc 8 – 16 % ľudí nad 40 rokov. V drvivej väčšine prípadov je CHOCHP spôsobená fajčením. Spomedzi fajčiarov, ktorí denne vyfajčia 2 krabičky cigariet, ochorie na CHOCHP každý štvrtý, a v skupine fajčiarov, ktorí denne vyfajčia 20 cigariet, prepukne táto choroba asi u každého šiesteho.

4. Rakovina pľúc 

Rakovina pľúc patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce rakovinové ochorenia vôbec. U mužov ide dokonca o druhé najčastejšie onkologické ochorenie, hneď za rakovinou prostaty. Priemerný vek, v ktorom ochorenie vypukne, je 55 – 60 rokov. Rizikovými faktormi sú predovšetkým fajčenie, pasívne vdychovanie cigaretového dymu a prašnosť životného či pracovného prostredia. Diagnóza by mala byť stanovená čo najskôr, aby sa okamžite mohlo začať s liečbou.

Zvýšenú pozornosť by riziku ochorenia mali venovať tiež ľudia, ktorí sú vystavení radónu v stavebnom materiáli, prichádzajú do kontaktu s azbestom, či pracujú s výfukovými plynmi.

5. Cystická fibróza

Cystická fibróza (inak tiež mukoviscidóza alebo CF) je geneticky podmienené vážne ochorenie, spôsobené poruchou prenosu iónov a soľou cez bunkovú membránu. Jedná sa o nevyliečiteľné ochorenie, ktoré sa vyskytuje s frekvenciou 1 chorý na 2 500 až 3 000 narodených detí. Pacienti trpiaci týmto ochorením sa dožívajú priemerného veku 32 rokov. Zaujímavosťou je, že sa toto ochorenie vyskytuje len u bielej rasy. Černosi a Aziati sú postihnutí veľmi zriedkavo.

Vzhľadom k poruche transportu iónov cez bunkové membrány spôsobuje cystická fibróza nadmernú hustotu hlienu. Preto sa prejavuje predovšetkým postihnutím orgánov, pre ktoré je hlien dôležitou súčasťou ich funkcie, teda zahlienenie pľúc a tráviacého systému.

U mužov navyše cystická fibróza spôsobuje neplodnosť (až v 98% prípadov). Jedným z prvých príznakov cystickej fibrózy je tiež pach moču, ktorý obsahuje množstvo solí a chloridov. Bábätká trpiace cystickou fibrózou navyše mávajú zväčšenú pečeň a slezinu, a pomaly pribúdajú na váhe. Chorí tiež dosahujú menšieho vzrastu a zvyčajne sa u nich objavujú aj paličkovité prsty.

Zahlienenie a jeho diagnostika

U pacienta, ktorý vykašliava hlien nás zaujíma, ako dlho ťažkosti trvajú, či sú prítomné známky infekcie (najmä horúčka), farba hlienov (biela, žltá, zelená, s prímesou krvi, a pod.). Z anamnézy je podstatné najmä to, či je pacient fajčiar.

Samotné hlieny môžeme nechať vyšetriť na mikrobiológií na prítomnosť bakteriálnych kmeňov, ktoré môžu spôsobovať infekcie dýchacích ciest. Dlhodobejšie vykašliavanie hlienu, zvyčajne ak je spojené s nálezom prímesi krvi, by malo viesť k vykonanie röntgenu pľúc.

U fajčiarov s chronickou bronchitídou sa väčšinou vykonáva funkčné vyšetrenie pľúc (najmä spirometria). Pri ňom pacient na pokyn lekára dýcha do špeciálnych prístrojov, ktoré vedia vypočítať kapacitu a funkčné schopnosti jeho pľúc.

Zahlienenie a liečba

Ak je to možné, potom liečime príčinu vykašliavania hlienov (napr. antibiotiká u bakteriálnych infekcií), k úľave symptómov podávame lieky na rozpúšťanie hlienov a uľahčujúce vykašliavanie ako sú napr. preparáty ACC, Mucobene, Erdosteín, Bromhexin, Ambrobene, Ambrosan, Ambroxol, Mucosolvan a mnohé ďalšie.

Zahlienenie
5 (99.13%) 46 hlasov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *