Úvod / Príznaky / Bezvedomie

Bezvedomie

bezvedomieČo je to bezvedomie, aké môžu byť príčiny bezvedomia? Ako bezvedomiu predchádzať a ako tento stav diagnostikovať a vyšetrovať?

Ak hovoríme o príčinách bezvedomia, púšťame sa do extrémne širokej problematiky. Zareagovať stratou vedomia totiž môže organizmus na celý rad situácií. Všeobecne ide o to, že z nejakého dôvodu dôjde k dočasnému alebo trvalému výpadku mozgových funkcií, a to z dôvodu porúch mozgu, obehovej sústavy alebo výrazného narušenia vnútorného prostredia. V tomto krátkom texte uvediem len tie najbežnejšie a najdôležitejšie príčiny.

Na treba povedať zopár slov k bezvedomiu. Môžeme ho rozlíšiť na dlhodobé a krátkodobé bezvedomie, krátkodobú stratu vedomia označujeme odborne ako synkopu.

Príčiny bezvedomia:


1. Postihnutie mozgu

Celá množstvo porúch a postihnutí mozgu sa prejavuje poruchou vedomia. Klasickým prípadom sú úrazy hlavy sprevádzané otrasom mozgu. Ďalej sem patria mozgové príhody, zápaly mozgu a zápaly mozgových blán. K narušeniu vedomia dochádza aj u epileptických záchvatov a u prípadov, kedy dochádza k vzniku opuchu mozgu a-alebo vnútrolebečného pretlaku (krvácanie do mozgu, mozgovej metastázy a pod.).

2. Obehové príčiny

Vedomie býva narušené v situáciách, kedy sa vplyvom porúch obehového systému nedostane do mozgu dostatok kyslíka. Typickým príkladom je nízky tlak, srdcové zlyhanie a niektoré poruchy rytmu (z menej nebezpečných vymenujeme napríklad náhlu fibrilácii predsiení, predsieňový siení, AVRT a AVNRT, z tých nebezpečných napr. Komorovú tachykardiu a komorovú fibriláciu). S poruchou vedomia až úplným bezvedomím bývajú spojené šokové stavy.

3. Dýchacie príčiny

Úzko súvisia s obehovými príčinami. Ak pľúca človeka nie sú z nejakého dôvodu schopné dostať do krvi kyslík, chýba aj v mozgu. Príčinou tohto stavu môže byť prakticky akýkoľvek faktor spôsobujúci dýchavičnosť (z porúch dýchacej sústavy by som menoval napr. Ťažkú CHOCHP, alebo prudký astmatický záchvat).

4. Metabolické príčiny

Závažnejší rozvrat vnútorného prostredia vedie ovplyvnením mozgovej činnosti až k bezvedomiu. Patrí sem celkom určite hypoglykémia a potom hyperglykémia u neliečenej cukrovky, zmeny koncentrácie minerálov a pH v tele, hormonálne poruchy (napr. zvýšená alebo znížená funkcia štítnej žľazy), podchladenie organizmu a hromadenie splodín pri zlyhávaní dôležitých orgánov (zlyhanie pečene a zlyhávanie obličiek).

5. Psychické príčiny

Rôzne formy porúch vedomia môžu byť súčasťou prejavov psychiatrických ochorení, hysterických záchvatov a pod.

6. Intoxikácia

Veľmi veľké množstvo návykových látok a liekov môže pri predávkovaní viesť k poruche vedomia. Zrejme najbežnejšou takou zlúčeninou je alkohol.

Pozn: Najbežnejším a v podstate banálnym dôvodom krátkodobej straty vedomia je tzv. vazovagálna synkopa. Niektorí ľudia, najmä ženy, k nej majú väčšie sklony. Ide v podstate o to, že nervový, vôľou neovplyvniteľný systém organizmu ovládajúci okrem iného aj cievy a krvný tlak nepracuje úplne dobre a za istých okolností (dlhé státie, dehydratácia, rýchla zmena polohy) nedokáže zabrániť náhlemu poklesu krvného tlaku, ktorý je nasledovaný krátkodobým bezvedomím (synkopou).

Bezvedomie neprichádza úplne náhle, ale býva predchádzane pocitom slabosti, motaním hlavy, mihaním pred očami, potením a pod. Prvou pomocou je opatrne uložiť postihnutú osobu na zem a zdvihnúť nohy, čo zvýši tok krvi do mozgu. Stav sa potom pomerne rýchlo upraví.

Bezvedomie a jeho diagnostika:

Pri trvajúcom bezvedomí je nutné sa uistiť, či je pacient v stabilizovanom stave, anamnézu sa tak snažíme zistiť od príbuzných, eventuálne od ľudí, ktorí boli svedkami upadnutia do bezvedomia. Dôležité sú informácie o okolnostiach začiatku bezvedomia, o úraze, od blízkych ľudí sú dôležité informácie o chorobách a liekoch, ktoré daná osoba užíva.

Fyzikálne vyšetrenie sa vykonáva starostlivo, hĺbka bezvedomia sa hodnotí pomocou tzv. Glasgow Coma Scale (GCS), kedy hodnotíme podľa čísel, ako ľahko (a či vôbec) sa pacient z bezvedomia preberá. Zdravý človek pri plnom vedomí dosahuje hodnoty GCS 15, najťažšia kóma dosahuje hodnotu 3.

Ak po stabilizácii stavu pacienta hľadáme skutočnú príčinu poruchy vedomia, musíme postupovať systematicky. Zo základných vyšetrení je vhodné vyšetrenie neurológom, ďalej potom krvné odbery (hladina glykémie, obličkové parametre, pečeňové testy, minerály, CRP, krvný obraz, hormóny štítnej žľazy a i.), EKG a zvyčajne CT vyšetrenie mozgu. Činnosť srdca vyšetríme pomocou ECHO srdca. Prietečnosť krčných tepien pre krv vyšetrujeme ultrazvukom. Ak máme podozrenie na záchvatové poruchy srdcového rytmu, je vhodné pacienta vyšetriť pomocou Holter EKG.

Ďalšie vyšetrenia cielime podľa nálezov. Musíme sa však zmieriť s tým, že v istom počte prípadov sa nám jasnú príčinu bezvedomia nepodarí nájsť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *