Úvod / Choroby / Zápal mozgu (encefalitída)

Zápal mozgu (encefalitída)

Zápal mozguZápal mozgu sa odborne označuje ako encefalitída. Môže sa jednať o extrémne závažný stav s dramatickými príznakmi, ktorý bez včasnej liečby môže byť smrteľný.

Teraz si povedzme hlavné informácie o príčinách, prejavoch, diagnostike a liečbe tejto choroby.

Zápal mozgu a jeho príčiny:


Encefalitídy sú v drvivej väčšine prípadov infekčné, môže sa jednať o vírusové, bakteriálne alebo parazitárne encefalitídy. U bakteriálnych zápalov mozgu ide pomerne často o rozšírení infekcie zo zápalu mozgových blán (meningitída) za vzniku tzv. Meningoencefalitídy, alebo môže ísť o prienik infekcie z krvi alebo dokonca z okolia (pri poraneniach lebky).

Bakteriálne zápaly môžu buď prebiehať neohraničene, čo je bežnejšie, alebo ohraničene ako mozgové abscesy. Veľmi závažné sú meningoencefalitídy spôsobené meningokokmi, hemofilami a niektorými baktériami zo skupiny streptokokov (pneumokoky).

Ďalej je vhodné spomenúť encefalitídu ako jednu z možných foriem Lymskej boreliózy. U oslabených jedincov môžu encefalitídu spôsobiť aj baktérie tuberkulózy.

Vírusové zápaly mozgu môžu byť spôsobené celým radom mikroorganizmov. U nás zrejme najčastejšia je vírusová kliešťová encefalitída, vyskytuje sa však aj cytomegalovírusová encefalitída, encefalitída spôsobená vírusom mumpsu a herpesvírusová encefalitída zahŕňajúca encefalitídu spôsobenú vírusom herpes simplex a vírusom ovčích kiahní a pásového oparu (varicella zoster vírus). Nesmieme zabudnúť ani na vírusovú poliomyelitídu a na smrteľný zápal mozgu, ktorý sa objavuje u nákazy vírusom besnoty. V juhovýchodnej Ázii sa relatívne často vyskytuje zápal mozgu spôsobený vírusom japonskej encefalitídy.

Parazitárne zápaly mozgu sú menej časté a zahŕňajú napríklad postihnutia toxoplazmózou a amébami. Riziko je vyššie u jedincov so zníženou imunitou.

Spomenúť musíme aj neinfekčné zápaly mozgu, ktorých je však oveľa menej ako infekčných. Bolo zistené, že zápal mozgu môže byť spôsobený aj autoimunitným procesom, ale o tomto stave sa toľko nevie.

Prejavy:

Príznaky sa môžu rozvíjať pomerne rýchlo a sú rôzne dramatické. Zvyčajne sa objavuje horúčka a bolesti hlavy a svetloplachosť. Narušenie mozgových funkcií môže spôsobiť zmätenosť a ďalšie známky organického psychosyndrómom (halucinácie, zmeny osobnosti, agresivitu), poruchy vedomiaporuchu pamäti.

U niektorých pacientov sa objavia akútne epileptické záchvaty. Neliečené bakteriálne zápaly mozgu môžu byť ľahko smrteľné, rizikom je vznik opuchu mozgu a vnútrolebečného pretlaku.

Diagnostika:

Pacient by mal čo najskôr byť vyšetrený neurológom, či infekcionistom. Vhodné je vykonanie CT vyšetrenia mozgu (jednak k vylúčeniu iných príčin ťažkostí aj na vylúčenie prítomnosti vnútrolebečného pretlaku) a následne lumbálnej punkcie k získaniu mozgovomiechového moku.

Už zakalený mok je veľmi podozrivý z prítomnosti infekčných mikroorganizmov, diagnózu nám ďalej potvrdí zvýšený počet bielych krviniek v moku.

U vírusových encefalitíd je zvýšenie počtu bielych krviniek menšie, u bakteriálnych zápalov mozgu je veľmi vysoké. Určenie konkrétneho mikroorganizmu vykonávajú špecializované biochemické a mikrobiologické pracoviská.

Liečba:

Pacient, u ktorého je podozrenie na bakteriálny zápal mozgu, by mal byť čo najrýchlejšie liečený silnými antibiotikami. Volia sa širokospektrálne antibiotiká, ktoré dobre prenikajú do mozgu, v dostatočných dávkach a primárne vnútrožilovo. Ďalšia podporná liečba závisí na prípadných ďalších príznakoch, v prípade rizika vzniku opuchu mozgu sa podávajú niektoré kortikoidy (napr. Dexamed).

U vírusových infekcií je terapia skôr symptomatická, antivirotiká sa podávajú na herpesvirusové a cytomegalovírusové encefalitídy. Je nutné si uvedomiť, že aj celkom správne a včas neliečené zápaly mozgu môžu pacientovi zanechať trvalé následky s poruchami hybnosti, psychiky alebo zmyslov (napr. poruchy sluchu).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *