Úvod / Choroby / Subarachnoidálne krvácanie

Subarachnoidálne krvácanie

Subarachnoidálne krvácanieSubarachnoidálne krvácanie (skratka SAK) je smrteľne nebezpečný stav, ktorý aj napriek snahe lekárov končí smrťou. Stav patrí do problematiky krvácania do hlavy. Krvácanie tohto typu nie je až tak časté, ale je veľmi zákerné a nepredvídateľné.Predtým ako si povieme bližšie informácie k vlastnému krvácaniu, je vhodné si v rýchlosti opísať anatómii mozgu a jeho obalov.

Mozog je uložený v lebečnej dutine. Mozog dospelého človeka váži približne 1 400 g. Mozog má na povrchu tri obaly – pleny, ktoré ho chránia. Tvrdá plena(dura mater) je vonkajšia vrstva, ktorá vystiela lebečnú dutinu, pavúčnica(arachnoidea) je mäkká plena, ktorá tvorí stredný obal, a pod ktorou sa nachádza cievami prepletená cievnatka(pia mater). Štrbiny medzi mäkkými plenami vypĺňa mozgovo-miechový mok, ktorý bráni mechanickému poškodeniu nervových buniek- neurónov.

Mozog sa delí na tri základné časti – predný mozog, stredný mozog a zadný mozog, ktoré sa ešte ďalej delia.

Ak dôjde ku krvácaniu do priestoru medzi lebkou a tvrdou, jedná sa o tzv. Epidurálne krvácanie, ak dôjde ku krvácaniu medzi pavúčnicou a tvrdou plenou, hovoríme o krvácaní subdurálnom. V prípade, že sa krv vyleje do priestoru medzi pavučnicou a cievnatkou, hovoríme o krvácaní subarachnoidálnom. 

Priestor medzi pavučnicou a mäkkou plienkou sa označuje ako priestor subarachnoidálny. Nachádza sa v ňom veľa drobných krvných ciev, okolo ktorých preteká mozgovomiechový mok. Mozgovomiechový mok sa tvorí v mozgových komorách, obklopuje mozog a chráni ho.

Subarachnoidálne krvácanie a jeho príčiny:  


Príčin krvácania do subarachnoidálneho priestoru je viac. Okrem úrazov hlavy môže ísť o prasknutie cievne vydutiny (aneuryzmy). Aneuryzmy mozgových ciev sa nachádzajú u veľa z nás v podstate už od narodenia a bez akýchkoľvek prejavov s nimi prežijeme celý život. U niektorých ľudí však môže dôjsť k ich prasknutiu a v tom prípade sa z nich vyleje krv. Ako povedal jeden môj známy neurológ, nikto si nemôže byť istý, či v hlave nenosí časovanú bombu. Presne tak ide totiž aneuryzma mozgovej tepny popísať. Niekedy nevybuchne, niekedy bohužiaľ áno. Vyššie riziko subarachnoidálneho krvácania je u ľudí s neliečeným vysokým krvným tlakom a u ľudí užívajúcich lieky na riedenie krvi.

Ďalšie relatívne častou príčinou ktoré spôsobuje Subarachnoidálne krvácanie sú tzv. arteriovenózne malformácie. Ide o vrodené abnormálne klbko tepien a žíl, ktoré má tendenciu ku krvácaniu.

Subarachnoidálne krvácanie prejavy: 

Subarachnoidálne krvácanie sa prejavuje extrémne prudkou bolesťou hlavy,ktorá môže byť spojená s nevoľnosťou a zvracaním alebo so stratou vedomia. Ak sa krvácanie nezastaví, dôjde počas krátkej doby (maximálne hodiny) k postupnému zhoršeniu stavu a nakoniec k smrti.

Ak sa krvácanie zastaví, môže vzniknúť rôzne dlhé relatívne bezpríznakové obdobie, ktoré býva ukončené ďalším krvácaním. Opakované krvácanie sú časté. Prognóza je veľmi zlá - bez liečby umiera pri prvom krvácaní asi polovica postihnutých a ďalší ľudia zomierajú pri krvácaní opakovanom.

Diagnostika:  

Relatívne dobre dostupnou a spoľahlivou metódou je CT mozgu, ktoré krv rozliatu v subarachnoidálnom priestore odhalí. Teoreticky by išlo vykonať aj lumbálnu punkciu pri ktorej by získaná vzorka mozgovomiechového moku obsahoval krv. Ak je subarachnoidálne krvácanie potvrdené, je nutné previezť pacienta na špecializované pracoviská a tam sa vykoná CT angiografia mozgových tepien.

Pri tomto vyšetrení sa do mozgových tepien aplikuje kontrastná látka. Lekár môže sledovať prietok kontrastnej látky na monitore a tým zistí anatómiu mozgového cievneho riečiska u daného človeka a môže nájsť aj presné miesto krvácania.

Liečba:  

V prípade aneuryzmy je  možné vykonať veľmi zložitý neurochirurgický zákrok, ktorým sa lekári pokúsia na stopku vydutiny nasadiť špeciálnu svorku a tým vydutinu uzavrú, metódu označujeme ako clipping [kliping]. Tento postup zabráni opakovanému krvácaniu.

Inou metódou - pre pacienta oveľa menej zaťažujúcou- je zákrok, kedy sa lekár k aneuryzmedostane zvnútra cez tepny. Veľmi zjednodušene povedané sa do väčšej tepny zasunie tenká hadička, tá sa potom príslušnou tepnou posúva k aneuryzme a do vaku vydutiny sa potom vypustia drobné kovové drôtiky. Drôtiky vyplnia vak, vyzráža sa na nich krv a aneuryzma je uzavretá - tento postup sa označuje ako tzv. coiling [koiling].

Oba zákroky sú popísané extrémne zjednodušene, v skutočnosti sa jedná o zložité výkony, ktoré nám umožňujú poznatky modernej medicíny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *