Úvod / Choroby / Šokové stavy

Šokové stavy

Šokové stavyKeď v bežnom živote o niekom povieme, že bol v šoku, máme zvyčajne na mysli jeho duševné rozpoloženie vo zmysle prekvapenia a rozčúlenia. Šok v lekárskej terminológii znamená však niečo úplne iné. Čo všetko spôsobuje šokové stavy, aké existujú druhy a prejavy šoku a ako šokové stavy liečiť? Viac sa dozviete v nasledujúcom podrobnom článku.

Ako šokový stav označujeme situáciu, keď nie je náš kardiovaskulárny systém schopný dodať tkanivám dostatok kyslíka a živín a súčasne nie je schopný z tkanív odstrániť oxid uhličitý a odpadové splodiny jeho metabolizmu.

Vzhľadom na to, že šok sa rozvíja na podklade zrútenia kardiovaskulárneho systému *, je jasné, že sa jedná o stav bezprostredne ohrozujúci človeka na živote. Akonáhle šokový stav vznikne, je bez liečby smrť prakticky nevyhnutná a ani najmodernejšie liečebné postupy nemusia prežitie postihnutého jedinca zaručiť. Teraz si o šokových stavoch povieme niečo viac.

* Kardiovaskulárny systém si predstavme ako uzavretú sústavu trubíc ( cievy -> žily, tepny ,vlásočnice ), v ktorých preteká tekutina (krv), ktorá je poháňaná pumpou (srdcom). Popis všetkých typov porúch vychádza z tejto názornej schémy.

Šokové stavy a ich príčiny:


V lekárskych učebniciach sa šokové stavy podľa príčin rozlišujú na hypovolemické, kardiogénne, obštrukčné a distribučné. Toto rozčlenené je delenie pomerne logické a pochopiteľné.

1. Hypovolemický šok

Toto je označenie pre šok spôsobený stratou či prostým nedostatkom telesných tekutín. Je to prosté - ak máme v našom tele málo tekutín, je nedostatok tekutiny aj v krvnom riečisku.

Nedostatok tekutín v krvnom riečisku vedie k zlyhávaniu kardiovaskulárneho systému. Srdce pumpuje, ale keď v "rúrkach" ( cievach ) nie je tekutina, tak to nie je moc platné. Najčastejšími situáciami vedúcimi k hypovolemickému šoku je dehydratácia, straty tekutín pri rozsiahlych popáleninách a straty tekutín pri silnom krvácaní.

2. Kardiogénny šok

Tento druh šoku je spôsobený poruchou pumpy, tj. zlyhávaním a zlyhaním srdca. V rúrkach je tekutiny dosť, ale keď prestáva fungovať pumpa, pohyb tekutiny (krvi) sa začne spomaľovať.

Neschopnosť kardiovaskulárneho systému plniť svoju funkciu je potom pochopiteľná. Príčin srdcového zlyhávania je veľmi veľa a nájdete ich v príslušnom článku - napríklad dlhodobo zhoršené prekrvenie srdca, stavy po infarktoch myokardu, myokarditídy a mnoho ďalších.

3. Obštrukčný šok

V tomto prípade je šokový stav spôsobený útlakom/upchatím podstatnej časti krvného riečišťa. Ak upcháme trubice, narušíme prietok tekutiny cez tieto uzávery. Ak stlačíme trubice zvonku, dosiahneme rovnaký efekt. Najčastejšou príčinou tohto typu šoku je rozsiahla pľúcna embólia. Pri nej dôjde k upchatiu pľúcnych ciev krvnými zrazeninami.

Z nie celkom pochopiteľného dôvodu sa do tejto skupiny radí aj tamponáda srdca, kedy je srdce zvonka zatlačené tekutinou do osrdcovníka (viac sa dozviete v príslušnom článk ).

4. Distribučný šok

Tieto typy šoku patria medzi najzaujímavejšie. Dochádza pri nich k masívnemu úniku krvnej tekutiny z ciev do okolitých tkanív. Celkové množstvo telesných tekutín je síce zachované, ale v cievach je tekutín napriek tomu nedostatok. Dôsledky to má podobné ako hypovolemický šok. A prečo sa tekutina dostane von z ciev? Priepustnosť ciev pre krvnú tekutinu je za normálnych okolností prísne regulovaná vnútornými mechanizmami.

Pri ťažkých zápalových stavoch, ako je alergická anafylaktická reakcia ( anafylaktický šok ), a celotelové infekčné procesy čiže sepsa (septický šok) sa však v tele uvoľní celé množstvo zápalových látok, ktoré spôsobia roztiahnutie ciev a zvýšia priepustnosť cievnej steny pre krvné tekutinu.

U malých zápalov je to dobre, pretože to umožní lepší prienik obranných buniek a zlúčenín do miesta zápalu. Ak sa uvoľní však týchto zápalových látok príliš veľa, je jediným efektom zlyhanie kardiovaskulárneho aparátu so všetkými jeho príznakmi, ktoré vôbec nie sú príjemného charakteru.

Šokové stavy a ich prejavy:

Šokové stavy majú viac-menej podobné prejavy, ktoré vyplývajú z nedostatočného prietoku tekutiny tkanivami. Srdce sa snaží pumpovať rýchlejšie a zvyšuje sa rýchlosť pulzu. To však nestačí a zhoršenie toku krvi sa prejaví ako pokles krvného tlaku.

Pulz je z toho dôvodu síce rýchly, ale stále horšie hmatateľný a nakoniec môže úplne vymiznúť. Vyššie spomenuté príznaky nemusia celkom platiť pre kardiogénny šok - pri poruche funkcie srdcovej pumpy môže byť pulz aj cez zvýšené požiadavky na srdcovú činnosť normálny, alebo dokonca spomalený (bradykardia).

Kožné cievy u človeka v šoku sa zužujú a krv z nich sa presúva do potrebnejších ciev. Preto človek zbledne, klesne mu telesná teplota a má chladnú kožu okrajových častí tela. (Pri distribučných šokoch to príliš neplatí, tam sú kožné cievy pod vplyvom zápalových látok a sú preto roztiahnuté - koža je preto skôr ružovejšia a teplá).

Zhoršenie toku krvi do obličiek a súčasná snaha obličiek znížiť straty tekutín do moču vedie k poklesu množstva moču (človek začne málo močiť, či dokonca prestane močiť úplne). Rozvrat obehovej sústavy vedie k zhoršenému prietoku krvi mozgom, vzniká porucha vedomia a nakoniec až smrť.

Šokové stavy liečba:

Človek v šokovom stave musí byť hospitalizovaný na jednotke JIS či na jednotke ARO. Je nutné udržať krvný obeh za každú cenu. Samozrejme bude tak trochu záležať od typu šoku. Pri hypovolemickom a distribučnom šoku je základom podanie dostatku tekutín vnútrožilovo (v infúziách) a hovoríme tu o mnohých litroch tekutín denne. Na stiahnutie ciev a podpore srdcovej akcie sa vnútrožilovo podávajú lieky ako je adrenalín či dobutamín.

Prakticky pri každom type šoku a šokového stavu je tiež dôležité zabezpečiť dostatočné zásobenie tkanív kyslíkom. Niekedy postačí kyslíková maska, v ťažkom stave pri poruche dýchania je nutné pacienta zaintubovať a napojiť na prístroj umelej pľúcnej ventilácie, ktorý dýcha za chorého.

Okrem týchto podporných postupov sa súčasne pokúšame vyriešiť príčinu šoku. Pri hypovolemickom šoku sa pokúšame zabrániť ďalším stratám tekutín z tela. Pri kardiogénnom šoku liečime srdcové zlyhanie a v najnutnejšom prípade možno pacienta dočasne napojiť na "umelé srdce", ktoré pomáha srdcu pacienta.

Obštrukčný šok pri pľúcnej embólii liečime podaním liekov znižujúcich zrážanie krvi, či v indikovaných prípadoch podaním liekov priamo rozpúšťajúcich krvnú zrazeninu. Srdcovú tamponádu je možné potom akútne riešiť len nabodnutím dutiny osrdcovníka ihlou a odsatím tekutiny stlačujúcej srdca. Distribučný šok septický liečime antibiotikami, u distribučného šoku anafylaktického podávame lieky proti alergii ( obzvlášť kortikoidy vnútrožilovo ).

Zhrnutie na záver:

1. Hypovolemický šok -> málo tekutín v tele -> prostá dehydratácia, popáleniny, krvácanie

2. Kardiogénny šok ->zlyhanie srdca ako pumpy -> ICHS, poruchy chlopní, poruchy rytmu ...

3. Obštrukčný šok -> upchatie / stlačenie časti krvného riečišťa -> pľúcna embólia, tamponáda

4. Distribučný šok -> presun krvi z ciev do okolitých tkanív

A) anafylaktický šok -> pri silnej alergickej reakcii

B) septický šok -> pri celotelovej infekcii

Liečba šoku:

Dodanie tekutín vnútrožilovo, podpora srdcovej akcie, zabezpečenie dostatku kyslíka, odstránenie príčiny vzniku šoku

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *