Úvod / Choroby / Schizofrénia

Schizofrénia

SchizofréniaSchizofrénia je psychiatrické ochorenie, ktorým v rôznych podobách trpí asi 1 percento dospelej populácie. Choroba vzniká najčastejšie v období dospievania a ranej dospelosti, presné príčiny jej vzniku však nie sú známe. Je veľmi ťažké schizofréniu definovať, veľmi často sa označuje  za celkové narušenie myslenia a vnímania reality, t.j. odlišný vzťah k skutočnosti ako u väčšiny zdravej populácie.

Príčiny schizofrénie:


Presná príčina vzniku schizofrénie zatiaľ nie je známa. Jedná sa podľa všetkého o komplexné ochorenie, ktoré pre svoj vznik potrebuje istý genetický predpoklad a taktiež tu zohráva svoju úlohu  vplyv vonkajšieho prostredia.

K týmto vplyvom môže patriť chronický stres, tragická udalosť a pochopiteľne aj návykové látky a lieky zo skupiny antipsychotík. U chorých sa predpokladá vznik nerovnováhy v tzv. neurotransmitroch, čo sú zlúčeniny, ktoré prenášajú nervové vzruchy v nervovom systéme.

Prejavy:

Prejavy schizofrénie môžu byť rôzne a podľa toho rozdeľujeme ochorenia do viacerých podtypov. Väčšinou sú spojené so vznikom bludov a halucinácií. Najtypickejšie je paranoidná schizofrénia, pri ktorej má jedinec rôzne paranoidné predstavy. Postihnutý má zvyčajne pocit sledovania a nebezpečenstva. Bojí, sa že mu niekto usiluje o život, kradne jeho myšlienky, odpočúva ho a pod.

Niektoré typy schizofrénie spôsobujú oploštenie emócií a neadekvátne emočné reakcie, nečinnosť a stratu sociálnych záujmov. Iná forma schizofrénie môže postihovať hybnosť a spôsobiť úplnú imobilizáciu, alebo voskovitú stuhnutosť (tzv. Flexibilitas cerea - postihnutý je úplne imobilný, ale časti jeho tela zostanú v takej polohe, do ktorej ho umiestnime).

Bez ohľadu na typ schizofrénia jej ťažšie formy vyúsťujú v rozvrat sociálnych vzťahov, neliečený chorý stráca viac či menej schopnosť racionálne komunikácie s ostatnými jedincami a nedokáže pracovať v kolektíve.

Niekedy môže byť schizofrénia spojená s agresívnymi prejavmi a chorý sa priamo stáva nebezpečným sebe a svojmu okoliu. Chorí, ktorí sú postihnutí schizofréniou majú vyššie riziko samovraždy.

Diagnostika schizofrénie:

Diagnóza schizofrénie je plne v kompetencii psychiatra, ktorý pri dôkladnom rozhovore s pacientom vyhľadáva jej príznaky a vyhodnocuje ich závažnosť. Žiadnymi bežne dostupnými vyšetreniami krvi alebo zobrazovacími metódami diagnózu nie je možné stanoviť. 

Okrem samotnej diagnózy psychiater určuje typ schizofrénie a rozhoduje sa medzi ambulantnou a ústavnou liečbou. Hodnotenie, či je pacient nebezpečný sebe alebo svojmu okoliu, je samozrejme mnohokrát veľmi ťažké.

Liečba:

Ak je to možné, liečba prebieha skôr ambulantne. Moderná medicína užíva kombináciu antipsychotík a rôznych nefarmakologických metód.

Antipsychotiká sú bohatou skupinou liečiv, ktoré majú za úlohu meniť v mozgu rovnováhu medzi neurotransmitrami a tým tlmiť schizofrenické prejavy.

Treba podotknúť, že pravidelne užívanie liekov môže mať veľmi dobrý efekt, veľa pacientov však pri zlepšení duševného stavu prestane lieky pravidelne užívať, čo automaticky vedie k zhoršeniu príznakov. K nefarmakologickými spôsobom liečby patria rôzne formy psychoterapie, rozvíjanie sociálnych a komunikačných zručností chorého (pracovná terapia, rodinná terapia).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *