Úvod / Choroby / Rezistencia na antibiotiká

Rezistencia na antibiotiká

rezistencia na antibiotikáRezistencia na antibiotiká je poslednou dobou veľmi skloňovaný problém, ktorý začína byť stále hrozivejší. Antibiotiká sa právom radia k najvýznamnejším medicínskym objavom 20. storočia a ich použitie viedlo v civilizovaných štátoch k vymiznutiu množstva chorôb, či aspoň k výraznému zníženiu ich nebezpečnosti. Schopnosť baktérií vytvoriť si proti účinku antibiotík imunitu je z tohto dôvodu obávaný jav (klasickým príkladom je tzv. MRSA, čo je stafylokok odolný voči antibiotiku meticilín).

Bližšie informácie o rezistencii na antibiotiká sa dozviete z nasledujúceho článku. 

Baktérie:


Sú jednobunkové organizmy, ktorých bunka je značne odlišná od buniek živočíchov a rastlín. Táto rozdielnosť do istej miery umožňuje antibiotikám ich selektívny účinok - antibiotiká vedia najrôznejšími spôsobmi poškodzovať bunky baktérií, ale ľudské bunky antibiotikami nie sú poškodzované vôbec alebo len málo v porovnaní s baktériami.

Bakteriálna bunka v sebe nesie DNA, v ktorej sú zakódované konkrétne vlastnosti danej baktérie. Táto DNA je v bakteriálnej bunke uložená v centrálnej kruhovej DNA (primitívne obdoba riadiaceho jadra živočíšnych buniek) a potom v malých kruhových molekulách DNA, ktoré sa nazývajú plazmidy. Genetická informácia je u každej baktérie jedinečná a umožňuje baktérii každodenné prežívanie, tvorbu najrôznejších látok, riadi jej metabolizmus a pod. Niektoré z baktérií majú vo svojej genetickej informácii aj gény, ktoré im umožňujú brániť sa najrôznejšími spôsobmi proti účinku antibiotík.

Plazmidy:

V bunke sa plazmidy môžu rôzne spájať, kopírovať, môžu sa včleniť do centrálnej kruhovej DNA a môžu prechádzať medzi bakteriálnymi bunkami. Ťažko povedať do akej miery sa jedná o náhodný proces ,ale dochádza k nemu neustále.

Ak obsahuje jedna baktérie gén pre rezistenciu voči antibiotikám, môže ho ľahko odovzdať svojim kolegyniam. Aby to bolo celé horšie, tak sa zistilo, že gény si môžu meniť baktérie rôznych druhov. Baktérie vedia samozrejme hromadiť a uchovávať gény pre odolnosť voči viacerým typom antibiotík - vznikajú tzv. Polyrezistentné baktérie.

Darwinova teória prírodného výberu:

Nám potom vysvetľuje, prečo sa v poslednej dobe táto geneticky daná rezistencia na antibiotiká šíri viac než predtým. Neviditeľný svet baktérií je plný života a je v neustálom pohybe. Všade okolo nás a dokonca aj v našich telách sa nachádza obrovské množstvo bakteriálnych kmeňov, ktoré spolu bojujú a súperia o miesto na slnku a o potravu. Je to dosť krehká rovnováha, ktorá sa môže ľahko vychýliť.

Podľa Darwinovej teórie bude mať navrch ten organizmus, ktorého vlastnosti (určené jeho genetickou informáciou) budú v danej chvíli najvýhodnejšie.

Pri častom používaní antibiotík do celého procesu umelo zasahujeme a vykonávame nechcenú selekciu - baktérie bez geneticky danej rezistencie voči antibiotikám zahynú, ale tých niekoľko rezistentných prežije a začne sa množiť. Čo je horšie, tak tieto rezistentné baktérie stratili konkurencii svojich menej šťastných kolegýň pobitých účinkom antibiotík a môžu sa množiť o to viac.

Predchádzajúce odseky možno zhrnúť do týchto bodov: 

1. Niektoré baktérie majú geneticky danú schopnosť brániť sa voči určitým antibiotikám.

2. Rezistencia na antibiotiká je vlastnosť , ktorú baktérie vedia nielen odovzdávať svojim potomkom, ale vedia ju kopírovať a vymieňať s ostatnými baktériami svojho druhu aj baktériami iných druhov.

3. Časté používanie antibiotík vytvorilo selekčný tlak v prospech odolných baktérií, ich počet sa preto zvyšuje na úkor citlivých baktérií.

4. Objavujú sa baktérie rezistentné voči viacerým typom antibiotík - tzv. Polyrezistentné kmene.

Rezistencia na antibiotiká nie je nič nové, bakteriálnych kmeňov odolných proti určitému antibiotiku si všimol už pán Flemming, ktorý stál pri zrode antibiotík ako liekov. Vzhľadom k masovému celosvetovému a hocikedy nezodpovednému užívaniu antibiotík sa však počet odolných baktérií raketovo zvyšuje a začína komplikovať liečbu infekčných ochorení.

Je síce pravda, že sa postupne darí vytvárať nové generácie antibiotík, ale odolnosť proti týmto antibiotikám sa vytvára a šíri oveľa rýchlejšie. Baktérie sú proste stále o krok pred nami.

Príznaky:

Rezistencia na antibiotiká sa najčastejšie prejavuje hnačkou, ale aj kožnými infekciami alebo infekciou krvi

Prevencia:

Rezistencia na antibiotiká je síce nepríjemná, ale nie je neriešiteľná. Rezistencia na antibiotiká sa môže objavovať, ale môže aj miznúť, ak na to vytvoríme vhodné podmienky. Dôležité je predpisovať a používať antibiotiká len tam, kde je to potrebné. Okrem toho je dobré nepredpísať len jedno a to isté antibiotikum, ale striedať ich.

Keď zistíme, že v určitej oblasti získali baktérie odolnosť proti konkrétnemu antibiotiku, je dobré ho na čas prestať používať. To týmto odolným baktériám vezme ich výhodu oproti ostatným baktériám a tie nám pomôžu ich počty zredukovať.

Súčasťou boja s rezistentnými kmeňmi je aj zisťovanie citlivosti baktérií. Keď u pacienta pomýšľame na infekciu, vezmeme mu stery zo slizníc, odoberieme vzorky telesných tekutín a odošleme na mikrobiológiu. Tam sa zistí nielen prítomnosť baktérie, ale aj to, na aké antibiotiká je baktéria citlivá a na ktoré rezistentná. My potom prirodzene použijeme tie, na ktoré je baktéria citlivá.

Záver:

Môžme potvrdiť relatívne časté prípady pacientov, u ktorých bola kvôli rezistencii baktérií skomplikovaná liečba, či priamo ohrozený ich život. Je otázka, či výroba nových antibiotík a súčasná racionalizácia antibiotickej terapie povedie k zvráteniu neblahého trendu rastúcej rezistencie. To ukáže až čas.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *