Úvod / Choroby / Mononukleóza

Mononukleóza

MononukleózaMononukleóza je infekčné ochorenie do istej miery podobné klasickej bakteriálnej angíne a v SR najčastejšie postihuje dospievajúcich mladých ľudí. Nie je to choroba nijako banálna, nesie so sebou rôzne komplikácie a môže sa za istých okolností vracať. Ako sa prejauvje, ako ju diagnostikovať a aká je príčiny vzniku tejto choroby? Rozhodne by bolo vhodné si o nej niečo bližšie povedať.

Mononukleóza a jej príčiny:


Príčinou mononukleózy je v drvivej väčšine vírus Epstein - Barrovej (tzv. EBV vírus). Podobné príznaky môže vyvolať aj cytomegalovírus (tzv. CMV), CMV mononukleóza však nie je zďaleka tak rozšírená ako EBV mononukleóza. EBV je vírus vyskytujúci sa celosvetovo. Nespôsobuje len mononukleózu - v Afrike a v Ázii spôsobuje u ľudí s oslabenou imunitou niektoré typy nádorov (nádory nosohltana, Burkittov lymfóm). Vo vyspelých štátoch Európy napáda vírus väčšinou neoslabených a dobre živených jedincov s dobrou imunitou. Vyššie spomenuté nádory u nich nevyvoláva a spôsobuje "len" tú infekčnú mononukleózu.

Zdrojom nákazy je nakazený človek. Vírus sa nachádza v jeho slinách a nimi sa ďalej šíri. Klasickou a verejnosti známou je u dospievajúcich prenos bozkávaním, kedy vírusy v slinách dostávajú ideálnu príležitosť, ako sa dostať do nosohltana príjemcu. Infekčná mononukleóza sa preto tiež prezýva choroba z bozkávania.

Po prekonaní viditeľnej choroby sa človek nemusí v skutočnosti úplne vyliečiť. Príznaky infekčnej mononukleózy zmiznú, EBV vírus sa však v našom tele len schová a pri oslabení nášho imunitného systému môže spôsobiť infekčnú mononukleózu znova. Človek, ktorý infekčnú mononukleózu prekonal, ju teda môže dostať znova a to aj bez kontaktu s iným chorým.

Prejavy:

Prejavy sú sprvu veľmi podobné klasickej streptokokovej angíne a v tom je práve ten problém. Chorý má klasické príznaky infekcie ako je zvýšená teplota, únava, schvátenosť a nevýkonnosť. Práve abnormálna únava môže byť výrazným príznakom, nie však tomu vždy. Okrem týchto príznakov sa často objavia príznaky v hrdle. Hrdlo a mandle bývajú začervenané, chorého bolí v krku a môže mať bolestivo zväčšené krčné lymfatické uzliny. Veľmi často sa na mandliach urobia belavé čapy. Ilúzia bakteriálnej angíny je dokonalá.

Infekčná mononukleóza je vírusové ochorenie, antibiotiká na ňu preto neplatia. Použitie niektorých antibiotík proti infekčnej mononukleóze môže dokonca chorému uškodiť. Vírus EBV sa totiž neznáša s aminopenicilínmi (klasickými zástupcovia sú napr. Amoksiklav, Augmentin a Duomox) a pri ich použití na infekčnú mononukleózu vznikne nepekná reakcie v podobe vyrážky. K tomuto dochádza práve kvôli tej nešťastnej podobnosti s angínou.

Zvláštnymi prejavy potom môže byť postihnutie pečene a sleziny. Pečeň môžu byť zväčšená, slezina taktiež. Ich rýchle zväčšenie sa môže prejaviť bolesťou v pravom (pečeň) a-alebo v ľavom podrebrí (slezina). Len výnimočne sa choroba prejaví žltačkou.

Žltačka vznikne v prípade, že ľahko poškodená pečeň nie je schopná tak dobre odbúravať látku bilirubín, ktorá vzniká ako splodina v metabolizme hemoglobínu. Tá sa začne v našom organizme hromadiť a sfarbí tkanivá vrátane kože a slizníc do žlta. Prejavy choroby, najmä silná únava, môžu pretrvávať niekoľko mesiacov, takže to chce trpezlivosť.

Diagnostika:

Lekára na správnu stopu môžu priviesť príznaky angíny, prípadne veľká únava a príznaky postihnutia pečene a sleziny. Okrem toho angínu odlíši naprostá neúčinnosť podaných antibiotík u mononukleózy.

V laboratórnom vyšetrení bývajú zmeny v krvnom obraze v pomere zastúpení imunitných buniek (počet lymfocytov a monocytov ide hore, neutrofily klesajú) a bývajú zvýšené pečeňové testy. Pre jasnú diagnózu infekčnej mononukleózy možno použiť sérologické vyšetrenie protilátok proti EBV vírusu z krvi chorého.

Liečba:

S cielenou liečbou vírusových infekcií nemáme moc úspechov a infekčná mononukleóza nie je žiadnou výnimkou. Antibiotiká nezaberú a jedinou možnosťou je po nejakú dobu pokoj na lôžku a dostatok tekutín. Okrem toho pri postihnutí pečene by sme mali zabrániť jej ďalšiemu namáhaniu. Preto sa v nemocnici podáva špeciálna diéta s menším prísunom tukov (teda napr. žiadna čokoláda), samozrejmosťou je zákaz alkoholu a iných návykových látok. Prípadná horúčka nad 38 ° C sa klasicky lieči nesteroidnými protizápalovými liekmi. Lieky obsahujúce paracetamol (napr. Lieky Paralen, Paracetamol, Panadol a pod.) By sme odporučili radšej vynechať, pretože môžu poškodenie pečene ľahko zhoršovať. Ak bolesť v krku a zväčšené uzliny dočasne bránia príjmu potravín a tekutín ústami, je možné podávanie infúzií.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *