Úvod / Choroby / Miechový šok

Miechový šok

miechový šokMiechový šok je termín používaný pre stav, ktorý vniká po prerušení miechy a trvá cca 2-3 týždne. Má svoje určité špecifiká a pacienta ohrozuje najmä dočasným ťažkým narušením funkcie zvieračov.

Príčiny miechového šoku:


Miechový šok je zapríčinený úplným prerušením miechy, ku ktorému dochádza najčastejšie pri rôznych úrazoch. Najhoršie bývajú zranenia krčnej miechy, ktoré súvisia s letným skákaním do neznámej vody.

Prejavy:

Je známe, že pri prerušení miechy vymizne citlivosť a hybnosť časti tela inervovaných nervov, ktoré vychádzajú z miechy pod miestom prerušenia. Zvyčajne to znamená stratu citlivosti určitej časti trupu aj dolných končatín a ich ochrnutie. Vo fáze miechového šoku sú postihnuté svaly ochabnuté a nie sme schopní vyvolať ich reflexy (napr. pri poklepe neurologickým kladivkom pod koleno nedôjde k reflexnému šklbnutiu predkolenia). To je síce nepríjemné, ale hlavný problém je strata reflexov zvierača pod močovým mechúrom a zvierača v konečníku.

Dochádza k poruche odtoku moču a hromadeniu stolice, môže dôjsť aj k prasknutiu močového mechúra a zápalu pobrušnice vyvolaným črevnými baktériami, ktoré pri poruche odchodu stolice začnú prestupovať črevnou stenou do brušnej dutiny.

Ak sa podarí jedinca v štádiu miechového šoku stabilizovať a udržať po 2-3 týždne, miechový šok odznie. Citlivosť a hybnosť svalov sa pochopiteľne nenavráti, ale začnú sa objavovať svalové reflexy (chorý nemôže chodiť, nohy necíti, ale pri poklepe neurologickým kladivkom vyvoláme reflexné pohyby svalov) a to vrátane reflexov zvieračov, ktoré začnú reagovať na preplnený močový mechúr a konečník.

Začne dochádzať k únikom moču a stolice, ktoré sú nezávislé od vôle chorého. Je to samozrejme nepríjemný problém, ale stále lepšie, než aby sa moč aj stolica nekontrolovateľne hromadili.

Diagnostika:

Miechový šok je možné diagnostikovať pomerne ľahko, nájdeme ho u každého pacienta v období po prerušení miechy. Samotné zranenie miechy si môžeme ozrejmiť pomocou CT vyšetrenia, nutné je komplexné vyšetrenie neurológom.

Liečba:

Po dobu miechového šoku sa musí pacient zacievkovať, aby sa zaistil odtok moču, stolicu je nutné manuálne odstraňovať. Veľmi často sa pre fázu miechového šoku zavádza dočasná tekutá alebo priamo parenterálna výživa (tj. výživové roztoky aplikované do žily), aby sa zabránilo tvorbe väčšieho množstva tuhej stolice, podávajú sa lieky proti zápche a lieky stimulujúce črevnú činnosť.

Dôsledná ošetrovateľská starostlivosť, hygienické opatrenia, prevencia dehydratácie a vznik preležanín sú samozrejmosťou. V následnom období je dôležitá rehabilitácia a snaha o nácvik vyprázdňovania stolice.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *