Úvod / Choroby / Ischemická choroba dolných končatín (ICHDK)

Ischemická choroba dolných končatín (ICHDK)

ICHDKIschemická choroba dolných končatín skrátene ICHDK je ochorenie relatívne časté a potenciálne nebezpečné. Mnoho postihnutých ho dlho podceňuje, pritom si však neuvedomujú, že neliečená choroba môže vcelku zbytočne viesť až k amputácii dolnej končatiny.

ICHDK a jej príčiny:


Ischemická choroba dolných končatín je strašne podobná angine pectoris. To, čo sa u anginy pectoris deje v cievach zásobujúcich srdcový sval (koronárne tepny), sa u ICHDK deje v tepnách zásobujúcich dolné končatiny a to na úrovni panvových, stehenných tepien.

Podstatou je dej nazývaný ateroskleróza, zjednodušene povedané ide o ukladanie tuku do stien tepien, čím dochádza k ich zužovaniu. Zúžené tepny nie sú potom schopné do cieľového orgánu dopraviť dostatok kyslíka a to najmä pri fyzickej záťaži.

Rizikové faktory ICHDK sú de facto rizikovými faktormi vzniku aterosklerózy - je to fajčenie, cukrovka, vysoký krvný tlak a vysoký cholesterol.

Prejavy:

Podľa prejavov môžeme rozlíšiť viac stupňov choroby. Spočiatku sa choroba neprejavuje nijako, tepny sú aterosklerózou zúžené len mierne a dotyčný o svojej chorobe vôbec nevie. V druhej fáze chorému začne vadiť chôdza. Pri chôdzi rastú nároky tkanív dolnej končatiny na kyslík, zúžené tepny ho však nedodávajú v dostatočnej miere, noha začne trpieť nedostatkom kyslíka a začne bolieť - tomuto stavu sa hovorí ischémia.

Bolesť nohy donúti človeka zastaviť a potom za chvíľu zmizne. Zmizne preto, že nohy odpočívajúceho človeka už toľko kyslíka nepotrebujú. Človek sa potom zase rozíde a po určitej vzdialenosti sa celý proces opakuje. Tomuto zvláštnemu typu chôdzovej bolesti končatín sa hovorí klaudikačná bolesť a vzdialenosť, ktorú človek ujde medzi bolesťou a vynútenými zastávkami, označujeme ako klaudikačná vzdialenosť. Pri neliečenej chorobe sa stav zhoršuje a klaudikačná vzdialenosť sa skracuje.

V pokročilejšom štádiu je už stav veľmi vážny a človek má bolesti nohy (alebo nôh) aj v pokoji (čiže keď nechodí). Zúžené tepny už nedodajú dosť kyslíka ani bez záťaže.

Posledné a najťažšie fázy sa označujú ako "kritická končatinová ischémia". Pacient nielenže má človek bolesti aj v pokoji, ale začína sa prejavovať dlhodobý nedostatok kyslíka. Tkaniva na nohe začínajú odumierať, tvoria sa na nich rany a vredy. Tkanivá sú náchylné k bakteriálnej infekcii a infekcia môže celý stav ďalej komplikovať vznikom nebezpečnej gangrény.

Pozn: Existuje aj veľmi závažná forma ICHDK známa ako Lerichov syndróm. U Lerichovom syndróme je miesto zúženie tepny veľmi vysoko, zvyčajne už v oblasti dolnej brušnej aorty pred jej rozdelením na tepny zásobujúce krvou dolné končatiny.

Diagnostika:

Lekár vypočuje pacienta a zaujíma sa najmä o charakter bolestí nôh. Zaujíma ho najmä vzdialenosť, akú pacient zvládne prekonať a pri dlhodobom sledovaní tak navyše môže zhodnotiť postup či ústup choroby. Súčasťou vyšetrenia by malo byť hmatánie pulzu nad veľkými tepnami dolných končatín, pretože vymiznutie pulzácií sprevádza ich závažné zúženie a uzávery.

Je dobré vyšetriť krv na hladinu cholesterolu, zmerať krvný tlak na rukách aj na nohách a potom samozrejme vyšetriť cievy na nohách ultrazvukom. Bežne používame vyšetrenie tzv. členkových tlakov, ktoré pomôžem pomerne jednoducho odhadnúť ťarchu stavu. Presnejšími vyšetreniami je CT angiografia a invazívnejšia angiografia, ktoré presne ukážu zúžené a uzavreté miesta tepien.

Prevencia:

Prevencia je totožná s prevenciou aterosklerózy - zdravý životný štýl, zanechania fajčenia, obmedzenie príjmu živočíšnych tukov v potrave, dôsledná liečba cukrovky, dostatok pohybu, atď.

Komplikácie:

Komplikáciou ICHDK je náhly uzáver tepny. Tento stav je v podstate obdobou infarktu myokardu pri srdci. Môže sa stať, že na mieste ložiská aterosklerózy sa náhle vytvorí krvná zrazenina a celú tepnu uzavrie.

Končatina zrazu stratí všetky zásobenia a to už je vážne zlé. Tento stav sa prejaví bez ohľadu na to, či človek v danej chvíli ide alebo stojí, či odpočíva. Objaví sa náhla prudká bolesť nohy, ktorá neustáva a navyše dôjde k vymiznutiu pulzu.

Okrem toho noha zbledne a začne byť studená - netečie do nej žiadna krv. V tejto chvíli si musí človek bez odkladu zavolať záchrannú službu, pretože lekári sa môžu pokúsiť najrôznejšími metódami (špeciálnymi liekmi/chirurgicky/odsatím) zrazeninu odstrániť. Ak k tomu do niekoľkých hodín nedôjde, musí sa odumretá končatina amputovať.

Liečba:

V prvých štádiách možno chorobu liečiť veľmi jednoducho - pacient dochádza na pravidelné kontroly a je poučený o prevencii. Mal by dostať lieky proti zrážaniu krvi, aby sa zabránilo náhlemu uzáveru tepny krvnou zrazeninou - používajú sa hlavne preparáty obsahujúce kyselinu acetylsalicylovú ako je Aspirin, Anopyrin, Godasal, alebo preparáty obsahujúce zlúčeninu clopidogrel ako je Plavix, Trombexu, Zyllt a iné.

Okrem toho predpisujeme lieky na úpravu hladiny cholesterolu (najmä statíny), lieky zlepšujúce prekrvenie rozšírením ciev (napr. Enelbin), lieky na zníženie krvného tlaku a tak ďalej. Terapeutickým riešením je vykonanie angiografie, ktorá ukáže zúžené miesta ciev a okrem toho umožní ich rozšírenie pomocou angioplastiky a stentov.

Sú však možné aj cievne-chirurgické zákroky, pri ktorých sa vytvára cievna spojka premosťujúca zúženie tepny (tzv. Bypass). V pokročilých štádiách choroby je mnohokrát nutná amputácia dolnej končatiny neschopnej života.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *