Úvod / Choroby / Alergia

Alergia

AlergiaProblematika alergie je nesmierne dôležitá, pretože alergia sa v našej populácii vyskytuje veľmi často a v stále väčšej miere. Okrem toho je však problematika alergie veľmi zložitá a nie je ľahké o nej napísať nejaké ucelené rozprávanie. Najprv je nutné si osvetliť určité pojmy, ako je alergia, atopia a alergén.

Alergia sama o sebe nie je nejaká konkrétna choroba. Je to stav, keď imunitný systém ľudského tela reaguje na bežné podnety neúčelne prehnanou obrannou reakciou, ktorá môže mať najrôznejšie prejavy, môže postihnúť rôzne telesné systémy a môže človeka aj ohroziť na živote. Alergia môže byť získaná, aj vrodená ako tzv. atopia.

Okrem slová alergia sa často skloňuje aj slovo atopia. Atopia je geneticky vrodený predpoklad k vzniku alergie. Človek s atopiou (čiže atopik) je úplne zdravý a nemá žiadne alergické príznaky, ale špeciálnymi vyšetreniami možno zistiť zvýšenú dráždivosť jeho imunitného systému. Počas života atopika sa potom kedykoľvek môže atopia zmeniť v alergiu - tj. človek začne mať alergické prejavy. Počet atopikov v našej populácii je obrovský, odhaduje sa až na 40%. Presne sa to zistiť nedá, pretože atopici nemajú žiadne alergické prejavy.

Alergén je akýkoľvek podnet (najčastejšie určitá chemicky definovateľná látka), ktorý je schopný vyvolať alergickú reakciu. K typickým alergénom patria pele, prachové častice, roztoče, produkty mazových žliaz domácich zvierat, lieky, hadie a hmyzie jedy a potraviny (v tom prípade sa hovorí o potravinovej alergii).

Alergická reakcia:


Alergická reakcia má v podstate dve podoby - akútnu a chronickú.

Akútna reakcia

Vzniká tak, že na naše telo zapôsobí alergén. Prvý kontakt s alergénom nám zdanlivo nič neurobí. Je to však len zdanie, pri prvom kontakte si naše telo alergickú reakciu "len" pripraví. Pri prvom stretnutí s alergénom sa zaktivujú B-lymfocyty, premenia sa na aktívne plazmatické bunky a začnú produkovať vysoké kvantá protilátok typu IgE citlivých na daný alergén. Tieto protilátky sa naviažu na tzv. žírne bunky a tým všetko končí. Človek síce nemá žiadne ťažkosti, ale jeho telo je pripravené na alergén nabudúce alergicky zareagovať.

Ak sa s tým istým alergénom stretneme znova, tak sa jeho molekuly ihneď naviažu na IgE protilátky viazané na žírnych bunkách. Tým sa z mastocytov uvoľní ich obsah, čo je celý rad zápalových látok v čele s histamínom. Tieto látky potom spôsobia najrôznejšie prejavy alergickej reakcie, ktoré budú závisieť od cieľového tkaniva ich pôsobenia. Dôležité je pôsobenie týchto substancií na cievne steny a zvýšenie ich priepustnosti pre krvnú tekutinu. Únikom tekutiny z ciev do okolitého tkaniva sa zvyčajne tvoria opuchy. Akútna reakcia je vratná a po odznení alergického záchvatu sa všetko vracia do normálu.

Chronické prejavy

Objavia sa u častých alergických záchvatov (teda opakovaných akútnych reakcií) a u dlhodobého pôsobenia alergénov. Zápalové pôsobky, ktoré sa pri záchvatoch uvoľňujú, pôsobia dlhodobo na tkanivá a poškodzujú ich. Výsledkom potom je určité narušenie funkcie daného tkaniva. Oproti akútnemu záchvatu je toto narušenie už trvalé.

Prečo alergia u človeka vznikne?

To stále nie je celkom jasné. Proste sa pri jednom určitom kontakte s nejakou látkou náš imunitný systém prednastaví a pri ďalšom kontakte s tou istou látkou zareaguje alergickou reakciou. Alergia môže vzniknúť v akomkoľvek veku a to aj na látky, na ktoré sme nikdy predtým alergiu nemali. Boli ste v detstve niekoľkokrát bodnutí včelou a nič vám nebolo? Nič to neznamená a ďalšie bodnutie môže byť nasledované alergickou reakciou. Rovnako tak môže alergická reakcia vymiznúť. Vadil vám skôr peľ nejakej rastliny a teraz už nie? Bežná vec.

Prejavy alergickej reakcie:

Sú nesmierne pestré a nemusia mať vzťah k spôsobu kontaktu s alergénom. Napríklad pri príjme alergénu v potrave môže byť postihnutý tráviaci trakt, ale pokojne aj dýchací trakt a rovnako tak môžu vzniknúť aj prejavy kožné alebo celkové. Okrem toho sa môžu príznaky rôzne kombinovať. Podľa konkrétnych prejavov môžeme rozlišovať jednotlivé chorobné stavy vznikajúce na podklade alergické reakcie.

Patria sem:

1. Alergická nádcha

Prejavom je svrbenie v nose, kýchanie a výtok hlienu z nosa.

2. Astma bronchiale

Toto je vážnejšie. V tomto prípade sú postihnuté dolné dýchacie cesty, človek začne byť po kontakte s alergénom dýchavičný, kašle, pri výdychu píska a dusí sa. Stav môže skončiť udusením.

3. Žihľavka

Tu je prejavom alergickej reakcie akútne postihnutie kože. Na koži vznikajú začervenané svrbiace ložiská, ktoré však relatívne rýchlo vymiznú.

4. Atopický ekzém

Toto je chronická kožná choroba súvisiaca s dlhodobo trvajúcou alergickou reakciou. Prejavom je nepríjemné svrbivé postihnutie kože.

5. Alergické prejavy v tráviacom trakte

Pri podráždení črevnej steny alergickou reakciou môže vzniknúť hnačka. Ide o bežný, avšak nie jediný prejav potravinových alergií.

6. Alergický zápal spojiviek

V tomto prípade dôjde k nepríjemnému pálenie očí a ku začervenaniu očného bielka. Naviac sa zvyčajne objavuje slzenie a opuch viečok. S obľubou sa kombinuje s alergickou nádchou.

7. Anafylaktický šok

Toto je extrémne nebezpečná celková reakcia organizmu na alergén. Vyznačuje sa prejavmi astmy (človek sa dusí) a navyše masívna alergická reakcia vedie k zvýšeniu priepustnosti cievnych stien. Krvné tekutina unikne do tkanív mimo cievy (začnú sa tvoriť opuchy) a krvný obeh úplne zlyhá. Tým pádom tkanivá nemajú kyslík a je koniec - človek veľmi rýchlo zomrie.

Tento typ alergickej reakcie je smrteľne nebezpečný a môže vzniknúť bez varovania. Klasický je u bodnutia včelou. Človek dostane malú dávku jedu, ktorá ho nemôže otráviť. Jed je však pre tohto človeka zároveň silným alergénom a človek krátko po bodnutí umiera na anafylaktický šok.

Diagnostika:

V diagnostike alergie majú význam informácie o pacientových príznakoch, z ktorých môžeme získať podozrenie. Keď nám niekto povie, že mu v určitých situáciách sčervenajú oči a dostane nádchu, o niečom to vypovedá. Dôležité sú aj informácie o jeho rodine. Ak sú rodičia alebo súrodenci na niečo alergickí, pravdepodobnosť existencie atopie a riziko vzniku alergie u dotyčného je vyššie. Ďalší význam má vystopovanie situácie, kedy dotyčný príznaky choroby pociťuje, tým sa snažíme zistiť vyvolávajúci alergén. Zaujíma nás súvislosť s príjmom určitých potravín, súvislosť s kontaktom so zvieratami a súvislosť s pobytom v prírode.

Okrem otázok môžeme pacienta vyšetriť aj inak. Významné je vyšetrenie krvi, pri ktorom hľadáme zvýšenej hladiny protilátok typu E, ktoré sú pre alergikov typické. Najlepšou metódou sú však kožné testy. Vykonáva je alergológ a spočívajú v tom, že sa vyšetrovanému aplikujú na koži vopred pripravené vzorky častých alergénov. Po určitej dobe (niekoľko minút) sa potom kontroluje reakcia na alergény. Ak vznikne pod konkrétnou vzorkou dostatočne veľký pupenec, znamená to precitlivenosť na daný alergén. Ďalšie konkrétne diagnostické metódy nájdete v textoch pri jednotlivých ochoreniach na alergickom podklade.

Prevencia:

Presnú prevencii vzniku alergickej reakcie v podstate nemáme. Určitú ochranu má zrejme správna stimulácia imunitného systému v detskom veku. Ide o to, že by deti nemali byť vychovávané v úplnej sterilnej čistote. Sterilné prostredie vedie k nedostatočnej stimulácii detského imunitného systému a ten potom môže na úplne normálne podnety začať reagovať precitlivene, to jest alergickou reakciou. Nikto netvrdí, že deti majú žiť v špine, ale nič sa nesmie preháňať. Akonáhle už alergia vznikne a je preukázaný efekt konkrétneho alergénu, je najlepšie sa tomuto alergénu vyhýbať, ak je to možné.

Liečba:

Pri vznikajúcej alergickej reakcii skôr mierneho stupňa - červené oči, nádcha, svrbenie kože a pod. - možno použiť lieky antihistaminiká. Tie pôsobia proti účinkom histamínu, ktorý tvorí dôležitú súčasť kaskády alergickej reakcie. Medzi ne patria staršie lieky ako je napr. Dithiaden. Tie však človeka ľahko uspávajú a nie sú vhodné pre vodičov. Nové generácie týchto zlúčenín sú však viac účinné a pritom nemajú tlmivé účinky.

Môže však dôjsť aj k ťažkým alergickým reakciám, ako je napríklad anafylaktický šok, kedy antihistaminiká nestačia. V takom prípade sa injekčne podáva adrenalín (k udržaniu funkčného krvného obehu - napr. Liek EpiPen) a kortikoidy ako veľmi účinné tlmiče imunitného systému (imunosupresíva). 

Ďalšie konkrétne metódy liečby nájdete v textoch pri jednotlivých ochoreniach vzniknutých na alergickom podklade.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *